DUCHOVNÝ PROFIL BR. SIMANA PLACIDA SLOVENSKÉHO FRANTIŠKÁNA V KUSTÓDII SV. ZEME.
(Z talianskeho originálu Se avesse visto il nuovo Collegio..... .
P. Alberto Ghinato OFM, Edizioni Francescane,Roma,Via Merulana 124 
preložil Fr. Leopold Jablonský, OFM - 
poznámka P. Bernardína Šmida, 
nakoľko autor píše v 1. osobe množného čísla, 
kvôli kráse som si dovolil text upraviť na singulár)

      OBSAH

      01. ÚVOD
      02. Nábožnosť a zápal pre duchovný život
      03. Láska ku všetkým
      04. Práca a umŕtvovanie
      05. Skutočný brat
      06. Vo vôni svätosti 

    01. Úvod 
    Tieto krátke stránky, ktoré nasledujú sú ovocím prísľubu, daru a želania.

    Prísľub. Ide o prísľub, ktorý som dal sebe samému v nasledujúci deň po smrti br. Placida Simana, menšieho brata Kustódie svätej zeme, ktorého dušu som mal to šťastie dôverne poznať. Sľúbili som, že nenecháme upadnúť do zabudnutia spomienku na život, ktorý môže urobiť veľa dobrého aj po smrti. Tento prísľub sa stal aj sľubom urobeným jemu, pretože spomienka na neho sa čím ďalej tým viac mení na úctu. Je to prirodzený vývoj pocitov obdivu a duchovného povznesenia, ktorými som sa živil zakaždým, keď som sa sním stretával, cítiac sa tak vzdialený od jeho čností. Nakoniec sa tento prísľub rozšíril aj na mnohých iných, pretože mnohí, zvlášť Fratíni Medzinárodného Kolégia sv. Zeme, ktorým venoval každodenné obety svojho života vyše jedného desaťročia - ma prosili, aby som zaznamenal jeho duchovný profil. Tieto prísľuby boli podporené publikáciou VITA MINORUM - časopisom o františkánskej spiritualite a formácii menších bratov v Taliansku.
    Dar. Táto kniha je zároveň aj darom. Poctou, ktorú ponúkam z príležitosti inaugurácie nového Serafinskeho kolégia svätej zeme v Ríme, spolubratom tejto františkánskej rodiny, ktorá je tak trochu aj mojou, ale predovšetkým fratínom, ktorým už desať rokov pomáham. Oprávnene môžem povedať, že nové kolégium má základy na pevnej skale. Ale pevná skala evanjelia nie je pre nás ani tak nejakou sopečnou skalou, alebo hlinou zo zvlneného rímskeho vidieka, ale touto skalou sú skôr čnosti, ktoré táto pokorná a veľká duša získala, slúžiac v jednoduchosti a v úplnom odovzdaní sa kolégiu. Mám veľkú dôveru v jeho príhovor, ktorý je ako mohutné zalievanie betónu, ktorý tvorí základ budovy. On nevidel nové kolégium - ovocie toľkých snáh a toľkých snov, ale my vidíme jeho ako semienko umiestnené v jeho základoch, ktoré klíči, rozvíjajúc sa v korune bielej zástavy s krížom, ktorá veje na najvyššom mieste budovy. Keby bol videl nové kolégium.....Vidí ho teraz. Ešte stále mu pomáha a slúži mu. Krajší dar na príležitosť inaugurácie tohto diela, veľkého materiálne aj duchovne než tieto skromné stránky, venované spomienke na dušu, ktorá v živote kolégia - hoci v skromných funkciách - našla cestu svätosti, tieto stránky sa tak stávajú želaním a pozvaním.
    Želanie. A želanie je toto. Aby tieto stránky bezpochyby chudobné, prišli k tým, ktorí poznali brata Placida osobne, i keď len z krátkych stretnutí, prípadne zaznamenali mnohé veci, ktoré tu chýbajú a ktoré by sa sem mohli pridať. Nech naberú odvahu napísať mi o tom, na čo si ešte spomínajú: či už dojem, postoj, výraz, alebo udalosť spojenú s ním. Snáď jeden deň, na základe mnohých svedectiev, bude možné načrtnúť kompletnejší duchovný profil, ktorý sa stane pôsobivejším pozvaním k svätosti. Želám si tiež, že by si mnohí naši bratia, zvlášť bratia laici, uvedomili, že aj dnes sa človek môže stať svätým. Prv než uzavriem týchto pár úvodných stránok, myslím, že bude užitočné znova pripomenúť, že táto práca predchádza tú, ktorá sa objavila v januári 1963 vo VITA MINORUM, pod titulom "Aj dnes máme svätých."
    S radosťou teda beriem do rúk pero, aj keď ide o spomienku na smrť nášho spolubrata, avšak je to jedna z tých smrtí, ktorá namiesto toho aby nás oddeľovala skôr spája a zjednocuje. Cítim, že obmedzená a nenápadná existencia sa končí, aby sa stala vlastníctvom radosti všetkých, dedičstvom tak vzácnym, ktoré pokračuje v odovzdávaní zasväteného života tým, ktorí zostávajú. 
    Hovorím o bratovi Placidovi Simanovi, ktorý pochádzal z Predajnej na Slovensku, nar. 29.1.1904, vstúpil do rádu v provincii Najsv. Spasiteľa vo svojej vlasti, v r. 1926 a v r. 1937 prešiel do služieb Kustódie Svätej Zeme, kde zostal až do svojej smrti, ktorá prišla neskoro v noci 12.11.1961. Poznal som ho od času, keď ho kustódia určila do Medzinárodného Serafínskeho kolégia Svätej Zeme v Ríme (r. 1951), až do dnes a zvlášť v posledných šiestich rokoch, tj. od vtedy čo som častejšie navštevoval kolégium, kvôli duchovnej službe. V tom čase som sa aj viac zblížili s jeho dušou. Tieto moje slová sú viac než spomienkou, sú vierohodné a spoľahlivé, keby som náhodou na neho zabudol, budú mať hodnotu osobného svedectva o tom, ktorého som mohol poznať a ktorého som osobne videl, alebo počul. Kvôli tomuto som sa nezaoberal hľadaním iných správ o jeho živote z obdobia stráveného vo svojej vlasti, keď bol novicom a v prvých jedenástich rokoch jeho rehoľného života, v službe venovanej kustódii, zvlášť v Káhire, pred tým než bol určený do kolégia v Ríme. Snáď ak Pán dá, budem sa o to zaujímať neskoršie. Už som napísal prvý náčrt týchto poznámok, hneď po jeho smrti, s úmyslom odovzdať ich do časopisu Vita Minorum. Avšak až dodnes mi mnohé udalosti zabránili urobiť to. Avšak nakoniec som s tým spokojný, pretože medzičasom má páter rektor kolégia sv. zeme predbehol uverejnením dvoch správ, ktoré majú hlavnú dôležitosť: kroniku, širokú a podrobnú o posledných dňoch a smrti brata Placida, zaznamenanú v knihe kroniky tohto kolégia a jednu správu o živote počas služby v kolégiu, ktorá bola poslaná na sekretariát kutódie15.05.1962 a ktorá bola napísaná na základe môjho predchádzajúceho náčrtu. Oba tieto dokumenty mám k dispozícii a dosť veľa z nich citujem. 
    Toto svedectvo sa pridáva k môjmu a obe spolu tvoria vlastne toto malé dielo. Nenašlo sa medzičasom nič nové, čo by som sem mohol pridať, ako som to už povedal. Kvôli tomu opäť uverejňujem tento duchovný profil, bez nejakých zásahov. Z prísľubu urobeného v tom smutnom 12.11.1961 sa zrodil skromný dar, ktorý ako si želám a dúfam sa stane semienkom pre dôstojnejšiu spomienku na toho, ktorý na nové kolégium svätej zeme hľadí už z výšky a obetoval mu svoj život.
    Aj dnes máme svätých. Brat Placid je jednou z tých postáv františkánstva, ktoré nám dosvedčujú, že duch sv. Františka a svätosť v ráde nie je len záležitosťou dávnych čias, ale z milosti Božej, ktorá je najkrajšou výsadou rádu, jednoducho a prirodzene kvitne a bude kvitnúť ďalej. Je však príliš málo času, aby som vylovil z pamäte všetky jeho slová, postoje a epizódky z jeho života. Mám pred očami jeho postavu a jeho prítomnosť a v pohľade na ňu mi unikajú niektoré špecifickosti. Myslím však, že môžem rozpoznať jeho duchovnú charakteristiku v niektorých významnejších prejavoch výnimočných čností na ktoré nám zanechal živú spomienku.

Pokračovanie