Storočnica majstra pastelu

    P. Teodor Jozef Tekel OFM (1902 - 1975)

    „Drahý brat Teodor, v ruke držíš sinokvet, na čele tvojom holubica - tak objímal si celý svet. Prostí i jednoduchí najradšej ťa mali - najmilší tvoji bratia v Kristu. Kiež Boh ťa v láske omilostí - veď dušu mal si františkánsky čistú. Kvietku, i najmenšiemu, tešil si sa detsky - jak tešiť vedia sa len deti, básnici a svätci. Po zemi chodiac sníval si o nebi. Jak ten čas beží. Podoba tvoja v básňach neznámych a v obrazoch zakliata leží. Do farieb pasteliek dával si oheň duše. Piety a Madony uprostred zemskej súše. Pomaly aj nám sa rozvidní a uvidíme na čele tvojom holubicu a ruky tvoje so sinokvetom žehnajúce.” 

    Tieto slová, ktoré františkánsky kňaz a básnik Svetloslav Veigl povedal pri pohrebnej rozlúčke s „majstrom pastelu, maliarom ticha a svetla, radosti a duchovnosti” Teodorom J. Tekelom v júli 1975, svedčia o tom, ako si umelci, rehoľní bratia a blízki ľudia vedia podať ruky ponad čas i priestor, ponad život i smrť... vediac, že smrťou sa uzatvára iba kapitola pozemského života a všetko ostatné - kresby, maľby, sochy, poézia i meditačné záznamy - ostáva ako svedectvo odchádzajúceho pútnika. Páter Tekel bol kňaz a rehoľník, ktorý svoj život naplnil odkazom sv. Františka - chudobou, duchovnou čistotou a využitím Božích darov. 
    Život zasvätený hľadaniu krásy a jej službe býva bohatý a plodný. Akademický maliar Teodor Jozef Tekel sa narodil 26. januára 1902 vo východoslovenskej dedine Ľubotice (predtým Kelemeš) pri Prešove. Ako 15-ročný vstúpil do rehole sv. Františka z Assisi. Podnecovaný spolubratmi odišiel do Prahy na Akadémiu výtvarných umení. Po skončení štúdia u profesora Maxa Švabinského (1934) učil na gymnáziu v Malackách. Od roku 1943 až po barbarskú noc v apríli 1950 pôsobil v pastorácii v Malackách, Bratislave a v Hlohovci. V tú osudnú noc ho so spolubratmi odviezli do koncentrácie vo Svätom Beňadiku a odtiaľ do Belušských Slatín. Ďalších dvadsaťpäť rokov žil a tvoril v Trnave, kde je i pochovaný. 
    Ak sa dôvernejšie zoznámime s Tekelovými pastelmi i akvarelmi, zasiahne nás zvláštna atmosféra symboliky, ktorá presviedča nie transparentnosťou, ale skôr viacvýznamovosťou, ukrytou vo výtvarných víziách. Nebol vyznávačom jedného smerovania v tvorbe. M. Švabinský preň síce ostal autoritou po celý život, ale jeho rukopis ovplyvnil iba precíznosťou prístupu ku kresbe. Počas účinkovania v Malackách sa Tekel stýkal so slovenskými maliarmi Alexym, Bazovským, Benkom, Fullom i Mudrochom, v Trnave navštevoval J. Koniarka. Nijako za nimi nezaostával, veď do roku 1945 vystavoval nielen doma, ale i v Prahe, Benátkach či New Yorku. Navyše Tekel bol komplexnou duchovnou osobnosťou, bol básnikom a mysliteľom s hlbokým filozofickým založením. Svedčia o tom kázne, filozofické traktáty, rozbory i jeho denník v mnohých zošitoch, uchovávaný v trnavskom archíve a múzeu. Vo svojich obrazoch zachytával meditácie na témy života Ježiša Krista s nespočetnými variáciami a aktualizáciami pre súčasnosť. Neopakovateľné sú pastely, ktoré nanášal na noviny - nevedno, či z nedostatku iného maliarskeho materiálu, alebo zámerne. Vo všetkých obrazoch je ukryté posolstvo či už v náboženskej téme alebo v apeli na ľudskosť. Známa je bolestná Madona s vychudnutým Ježiškom v koncentračnom tábore, Vietnamská, Černošská i Rómska Madona... Jeho pozostalosť obsahuje vyše tritisíc hotových i nedokončených výtvarných prác, okolo tristo skicárov a množstvo básní, z ktorých vyšla tlačou iba jediná, aj to posmrtne (Tvár, Duchovný pastier, 1976). Ilustráciami prispieval do časopisov Serafínsky svet, Františkánsky obzor či Priateľ dietok. 

    T. Tekel: Svätá rodina, pastel

    Na jeseň roku 2001 vyšla v Krupine monografia Pútnik životom, pod ktorú sa autorsky podpísal bývalý riaditeľ Galérie J. Koniarka v Trnave Vladimír Siváček. Hoci od narodenia pátra Tekela uplynulo celých sto rokov, až dnes ho objavujeme ako výraznú osobnosť maliarskej moderny 20. storočia. Publikácia o živote a diele Teodora J. Tekela je dôstojným holdom k jeho nedožitému jubileu. 

    Spracovala: A. B. M.