Predstaviteľ expresionistického prúdu výtvarnej moderny Slovenska s osobitým zreteľom na náboženskú maľbu.

     Pochádzal z chudobnej roľníckej rodiny. Po skončení základnej školy odišiel študovať na gymnázium cisterciánov do maďarského mesta Baja. K františkánom vstúpil 28. augusta 1917 ako 15-ročný. O rok neskôr, 28. augusta 1918 zložil prvé sľuby a prijal rehoľné meno Teodor (Theodor). Po jednoročnom noviciáte pokračoval v štúdiu teológie a filozofie v maďarskom Gyöngyösi. Večné sľuby zložil 12. januára 1923 a 17. augusta 1924 bol vysvätený za kňaza. Niekoľko týždňov po kňazskej vysviacke ho ako Slováka preložili z Maďarska na Slovensko, kde bola 31. januára 1924 erigovaná samostatná slovenská františkánska observantská Provincia Najsvätejšieho Spasiteľa so sídlom v Bratislave.

     Pôsobil v niekoľkých kláštoroch (Hlohovec, Nitra, Bardejov, Nové Zámky, Fiľakovo, Nižná Šebastová, Malacky, Bratislava) ako kazateľ, spovedník a katechéta.

     Talent i vzťah ku kresleniu a modelovaniu sa u Tekela prejavoval už v ranom detstve. Záľuba neskôr prerástla do vážneho, profesionálneho záujmu. So súhlasom rehoľných predstavených sa zapísal na Akadémiu výtvarných umení v Prahe, kde študoval u profesora Maxa Švabinského v rokoch 1930 - 1934. Už počas štúdií sa na pražských výstavách objavujú Tekelove obrazy: po prvýkrát hneď v roku 1931.

     Po ukončení pražskej akadémie sa Tekel v roku 1934 vracia na Slovensko. V rokoch 1939 až 1943 pôsobil ako profesor kreslenia na františkánskom gymnáziu v Malackách.  Počas pôsobenia v Malackách je mimoriadne umelecky činný a vzniká najhodnotnejšia časť jeho tvorby.

     Pred pražskými štúdiami sa Tekel venoval okrem kresbe i sochárstvu, ku ktorému sa v neskorších rokoch vracal len ojedinele. Bol aj ilustrátorom: výtvarne dotváral mesačník františkánskych terciárov Serafínsky svet a štvrťročník františkánskych bohoslovcov Františkánsky obzor. V roku 1939 ilustroval básnickú zbierku Svetloslava Veigla Výstup na horu Tábor.

     V noci z 13. na 14. apríla 1950 bol spolu s ďalšími rehoľníkmi násilne odvlečený do internačného tábora najprv v Hronskom svätom Beňadiku, potom v Belušských Slatinách.

     Po udalostiach v roku 1950 sa Tekel usadil v Trnave, kde žil pod neustálym tlakom ako rehoľný kňaz a v neuznaní ako umelec. Po roku 1950 sa aj na neho vzťahoval neoficiálny zákaz vystavovať v oficiálnych výstavných sieňach, čím sa začlenil do generácie zabudnutých, vedome prehliadaných autorov, o ktorých oficiálna umelecká kritika mlčala.

     Výtvarná pozostalosť Teodora Tekela obsahuje vyše tritisíc diel: pastelov, štúdií, škíc, kresieb, z ktorých sa väčšina (2816) nachádza v Galérii Jána Koniarka v Trnave.

     Tekelovmu umeleckému cíteniu a expresívnemu prejavu z techník najlepšie vyhovovali kresba a pastel, ktoré zvýraznili poetické farebné cítenie a meditatívny charakter tvorby. Nevyhýbal sa však ani akvarelu.

     Pri komplexnom hodnotení Tekelovho diela nemožno obísť jeho bohatú literárnu pozostalosť pozostávajúcu z takmer stovky básní, korešpondencie, homílií, zamyslení, denníkov a skicárov  predstavujúcich 2,60 metrov archívnej plochy. Tekelova literárna pozostalosť sa nachádza na viacerých miestach - v archíve Slovenskej národnej galérie v Bratislave, v Štátnom okresnom archíve v Trnave a v archíve Matice Slovenskej v Martine.

     Tematický okruh Tekelovej tvorby je vymedzený náboženskou tematikou, ktorú dopĺňa svetskými motívmi - žánrovými motívmi z vidieckeho prostredia, figurálnymi štúdiami, portrétmi, pozorovaním človeka a spoločnosti. Biblia bola pre neho nekonečným a stále novým zdrojom inšpirácií.

     Rámcovo možno Tekelovu tvorbu rozdeliť do troch období:

     >Rané obdobie tvorby vymedzené rokmi 1926 – 1939 je charakteristické realisticko-romantickým až symbolicko-lyrickým výtvarným prejavom a postupným upúšťaním od romantizmu.

     Ide prevažne o perokresby a kresby tušom či ceruzou menších ba dokonca maličkých formátov (12 x 14 cm) precízne kresebne vypracovaných, zobrazujúcich náboženské motívy. Koncom dvadsiatych rokov Tekel prekvapuje niekoľkými veľmi expresívne a sugestívne poňatými dielami, z pomedzi ktorých sa osobitne vyníma Vraždenie neviniatok (pastel, 1928).

     >Druhé obdobie tvorby zahŕňajúce roky 1939 – 1950 je výrazné definovaním  osobitého výtvarného štýlu a prejavu spojené s hľadaním technických i výtvarných  možností  pastelu. Tekelova tvorba nadobúda na expresívnosti.

     V tomto tvorivom období vznikla umelecky najhodnotnejšia časť tvorby – štýlovo i myšlienkovo jednotná: hľadá nové možnosti vyjadrenia duchovnej témy v technike pastelu. Pastelom Madonka s jablkom (1941) sa zúčastnil na 23. medzinárodnej výstave výtvarného umenia Bienále v Benátkach v roku 1942.

     >Tretie obdobie datované rokmi 1950 – 1975 naplno reaguje na spoločenské udalosti doby. Inšpiračným zdrojom je mu tragika osobná i spoločenská, zapríčinená nastupujúcim totalitným režimom. Tvorba začína byť dramatickejšia, expresívnejšia. Práce tohto obdobia sú charakteristické vzrušeným gestom, zväčšením či zmenšením detailov, využitím výtvarnej skratky a použitím klasického čierno-bieleho kontrastu.

     Začiatkom 60. tych rokov sa opäť vracia k farbe a experimentuje aj s abstraktnou maľbou.

     Teodor Tekel svojou tvorbou sprítomňuje transcendentno v živote človeka i v dejinách sveta, onen večný existenciálny konflikt matérie a ducha. Možno ho považovať za umelca, ktorý modernému slovenskému náboženskému umeniu otvoril cestu k svojbytnému svetu obrazov a myšlienok.

Stručný životopis

1902 – narodil sa 26. januára v Ľuboticiach

1918 – vstup do noviciátu rehole františkánov v Pätikostolí

1920 – 1924  - štúdium teológie a filozofie v Gyöngyösi

1923 – zloženie večných sľubov

1924 – vysvätený za kňaza v Košiciach

1930 – 1934  -  štúdium na Akadémii výtvarných umení v Prahe u prof. Maxa Švábinského

1934 – 1939  -  pôsobil v Bardejove, Hlohovci, Nových Zámkoch, Nitre, Fiľakove a v Nižnej Šebastovej

1934 -  1943  -  pôsobil zároveň ako profesor kreslenia na Gymnáziu v Malackách

1943 – 1950  -  pôsobil v pastorácii v Malackách, Bratislave a Hlohovci, písal kázne a filozofické úvahy

1950 – odvezený do koncentrácie v noci z 13.4. na 14.4. z Hlohovca

1975 – zomrel 14. júla v Trnave