P. Cézar František Honza, OFM - (*19.09.1756 Bytča - +05.05.1839 Skalica) - vysokoškolský pedagóg, prekladateľ, kronikár.

    Rétoriku študoval v Žiline na gymnáziu u Jezuitov. Po jej ukončení vstúpil 08.11.1776 v Pruskom do františkánskej rehole, kde prijal meno Cézar. Po ročnom noviciáte študoval filozofiu na františkánskom učilišti v Prešove (1777-1779) a teológiu v Hlohovci (1780-1783), kde ho ešte ako študenta r. 1782 vysvätili za kňaza. Tu začal svoju pastoračnú činnosť ako kazateľ a kveštár. 
    V r. 1791-93 bol profesorom gramatiky na františkánskom gymnáziu v Žiline. Od r. 1794 pôsobil v kláštore v Skalici. Najprv ako katechéta a od r. 1801 ako profesor na tamojšom františkánskom gymnáziu. V r. 1808-1827 bol riaditeľom tohto gymnázia. Popri iných funkciách bol v skalickom kláštore aj rektorom teologického učilišťa. Popri pedagogickej činnosti sa v Skalici venoval aj prekladateľstvu, histórii a bol aj kronikárom kláštora. Dvakrát bol zvolený za provinciála Salvatoriánskej provincie a to v r. 1827-1830 a znovu v r. 1833-1836.
    Posledné roky života prežil v Skalici, kde aj umrel. V kláštornej kronike o ňom poznamenali (po latinsky): „Deň 5. mája (1839) bol smutný pre spoločnosť tohto kláštora. Býval tu 42 rokov, kde zastával rozličné funkcie: 6 rokov bol katechétom v hlavnej mestskej škole, 8 rokov profesorom na gymnáziu, 20 rokov direktorom gymnázia, 16 rokov predstaveným kláštora, 6 rokov provinciálnym ministrom. Chorý ležal 28 dní na zápal močových ciest. Nepomáhali ani lieky, ani chirurgický zákrok. Umrel 83 ročný v prítomnosti bratov kláštora, ktorým ešte udelil otcovské požehnanie." (História domus, Skalica, s. 511.) Pohreb bol 07.05.1839. Vyznel ako manifestácia za prítomnosti viacerých cirkevných i svetských hodnostárov, jeho bývalých žiakov. Bielek jeho osobnosť charakterizoval týmito slovami: „Všade súc obľúbený čo muž učinlivý a ľudomil všeobecne známy".
    Činnosť pátra Cézara Honzu bola záslužná hlavne na pedagogickom poli. No má podiel aj na slovenskej spisbe. Z maďarčiny preložil osem kázní rožňavského biskupa Jána Scitovského pod názvom „Osem Kázní, ktoré Oswícení Pán Jan Scitowski Rožňawski Biskup w Púste pred Weliku-Nocú swogim Vericím Roku 1837 poweďel.. Honza si pravdepodobne i preto vybral na poslovenčenie práve kázne tohto biskupa, lebo možno medzi nimi predpokladať dobré osobné vzťahy. Prezrádza to zápis v kronike skalického kláštora, keď 26.09.1835 Scitovský osobne navštívil v kláštore pátra Cézara. Ohľadne jazyka preložených kázní Bielek píše: „Slovenčina Honzova je jadrná, prostonárodná, že mu prilipli niektoré skalické provincializmy, neni divu; veď Trenčan ten bol prez celý život ku Skalici priviazaný." Kotvan zasa z rečového hľadiska Honzu pokladá za bernolákovca.
    V bibliografiách (Kotvan) a v literárnych príručkách (Bielek) udávajú aj Honzove latinské state z kláštornej kroniky o napoleonských vojnách. State uvádzajú pod titulmi: Supplementum seu brevis relatio belli anno 1814 (Doplnok alebo krátka správa o vojne v roku 1814; v kronike od strany 361) a Synoptica relatio belli, quod itidem causavit profugus ex Elba insula Napoleon Bonaparte, 1815 (Krátka správa o vojne, ktorú spôsobil útek Napoleona Bonaparteho z ostrova Elba v roku 1815; v kronike od strany 377). P. Cézar v uvedenej kronike zapísal aj viacej. Okrem bežných udalostí, čo sa odohrali v provincii a v kláštore, v pastorácii pátrov v samotnej Skalici i v kostoloch na slovenskom a moravskom vidieku, počasia, úrody, vyčíňania prírodných živlov, účtovanie kláštora a pod.. Najpozoruhodnejšie sú záznamy o jednaniach s cirkevnou i svetskou vrchnosťou ohľadne gymnázia, ktoré vtedy bolo v kláštore. Hrozilo nebezpečenstvo, že františkánsky kláštor skonfiškujú pre invalidov a gymnázium s potrebným počtom profesorov sa vráti do bývalého jezuitského kolégia, bratia by sa mali presťahovať do kláštora milosrdných bratov. Tieto plány sa však naplno neuskutočnili, iba že františkáni naozaj krátko bývali s milosrdnými bratmi. P. Cézar Honza sa ukázal rovnako dobrým historikom, ako aj znamenitým latinským štylistom.

    BIBLIOGRAFIA:
    Osem Kázní, které Oswiceni Pán Jan Scitowsky Rožnawskí Biskup w Púste pred Weliku-Nocú swogim Wericím Roku 1837 poweďel, a z powoleňim geho Roku 1836 Pater Cézar Honza Skalického Kláštera Františkán ku spasitedlnému Rodičúw a Ditek dobrému, z Uherského na Slowenskí Gazik preložil. W Skalici, pjsmem Frant . Xav. Škarnicla a sinúw (1838). 8. 106-II ss. — História domus kláštora v Skalici, roky 1811-1824 (str. 334-439) a roky 1830-833 (str. 455-477).

    LITERATÚRA:
    Ľ. V. Rizner: Bibliografia písomníctva slovenského na spôsob slovníka od najstarších čias do konca r. 1900 II. Martin 1931. s.128 a nasl.; K. Bielek: Z činnosti údov rádu sv. Františka, provincie najsv. Spasiteľa v Uhrách na poli katolíckej spisby slovenskej. Príloha č. 2 ku Kazateľni X, 1890; I. Kotvan: Bibliografia bernolákovcov. Martin 1957, 180 n.; 300 rokov skalického gymnázia. Skalica 1965, 25 n.; V.J. Gajdoš: Františkáni v slovenskej literatúre. Cleveland. Ohio, 1979, s.88-90; LKKOS str. 507 spracoval Rudolf Hudec