P. František Révay, OFM - (*1715 Vŕbové, okr. Piešťany — +26.04.1774 Báč (Svätý Anton) okr. Dunajská Streda) — náboženský spisovateľ, teológ.

    Pochádzal z barónskej rodiny (otec barón Baltazár Révay). Zanechal všetky tituly a rodinné majetky a r. 1732 vstúpil do Rehole menších bratov v Malackách. Prijal rehoľné meno František. Po absolvovaní filozofie a teológie ho r. 1739 vysvätili za kňaza. Nato pôsobil ako lektor teológie. Jeho teologické a filozofické názory, blízke reformácii, našli negatívnu odozvu v ráde. Pre podozrenie, že pripravuje vydanie heretickej knihy, ho pozbavili funkcie a predvolali pred generálnu kapitulu. Zastal sa ho pražský biskup, načo ho oslobodili od podozrenia z herézy. Révay potom žil dobrovoľne šesť rokov v prísnom pokání. Tým si získal dôveru predstavených, no aj naozaj zatracoval aj najmenšiu náklonnosť k bludom a dôsledne bránil pravosť Cirkvi a jej učenia. V r. 1766 mu opäť povolili prednášať. Révay bol nepochybne samostatne rozmýšľajúci filozof a teológ.
    Jeho práce sa zachovali v rukopise. Osem rokov sa venoval tvorbe apologetického diela De Stultitia propter Christum (O hlúposti pre Krista). Formou dialógu v ňom polemizuje s Lutherom, ako aj s predstaviteľmi modernej wolffovskej filozofie, ktorí chceli matematické princípy uplatniť ešte aj v teológii a v náboženskej spisbe. Opierajúc sa o znalosť prameňov, r. 1749 napísal eklektické dielo z prác Suriusa P. Lombardského a tzv. Zlatej legendy Nova legenda sanctorum (Nové legendy svätých), ktoré obsahuje legendy zo života svätcov. Tematicky na ne nadväzuje Nucleus verae pietatis et scientiae Sanctorum (Jadro skutočnej zbožnosti a učenosti svätých), v ktorých vykladá podstatu učenia svätých. Ako vynikajúci teoretik sa predstavil v Sententiarum distinetus, in quo Naturalium et Supernaturalium theoretica simul et practica significatione illustratur et foederatur (Zbierka rozličných výrokov o prirodzených i nadprirodzených veciach, teoreticky i prakticky objasnených a porovnaných), ktoré napísal r. 1747.

    BIBLIOGRAFIA:
    Nova legenda sanctorum, singularibus gratiis et praerogativis a Deo insignitorum, ex Surio et veteri Aurea legenda, alliisque probatis vitae sanctorum scriptoribus claro et succincto stylo compillata per Franciscum Revay, Ord. Min. S. Francisci Provinciae S. Mariae Hung. theologum. Anno Domini 1749, 8, s. 400; Felecissimi secundo aurei seculi annus sententiosus 1747. quot alias diebus, tot idem paragraphis lectissimarum sententiarum distinctus, in quo naturalium et supernaturalium concors discordia duorum terminorum „Sustine et Abstine" theoretica simul et practica significatione illustratur et foederatur. Auctore Fr. Francisco Révay, Ord. min. prov. s. Mariae in Hungaria ss. theol. lectore actuali. 8, s. 659; Nucleus verae pietatis et scientiae sanctorum, e ss. Patribus, piisque auctoribus compositus a P. Francisco Révay, Ord. min. S. P. Francisci ref. prôv. s. Mariae Hung. theologo. Anno 1752; De Stultitia propter Christum. Dialogus inter G. M. S. — Gloriosum Mundi Sapientem. — S. P. X. — Stultum propter Christum. — D. S. A. — Discipulum Spientiam Anhelantem. Auctore Stulto propter Christum. Anno 1769. Ad Cucull. et Calep. exaratus inter Fagos et Quercus, in Provincia Hungariae S. Mariae a P. Francisco Révay. 4, s. 126. — Rukopisy boli v Bratislave, v Pešti a vo Svätom Ladislave, kde sa teraz nachádzajú, nevedno.

    LITERATÚRA
    S. Farkas: Scriptores Ordinis minorum S. P. Francisci Provinciae Hungariae reformatae nunc S. Mariae. Posonii 1879, 72-76.; V.J. Gajdoš: Františkáni v slovenskej literatúre. Cleveland, Ohio, 1979, s. 153 a nasl.; Slovenský biografický slovník V. Martin I992, s.74 a nasl.; LKKOS str. 1153 spracoval Rudolf Hudec