P. Alfonz Pavol Krchňák, OFM (*1736 Bohdanovce - +18.03.1816 Trnava) - národný buditeľ, pedagóg.

    Narodil sa v r. 1736 v Bohdanovciach pri Trnave. Po odbavení prvého ročníka filozofie na Trnavskej univerzite sa prihlásil za františkána do Mariánskej provincie. Do františkánskej rehole vstúpil 18.12.1753 v Malackách a po ročnom noviciáte zložil rehoľné sľuby. Filozofiu a teológiu študoval v Trnave a Bratislave. Ako študenta teológie ho 23.12.1758 vysvätili za kňaza. Chýbajúce dva roky teológie dokončil v kláštore v Bratislave. Tu začal aj svoju pastoračnú činnosť.
    Potom pôsobil ako výpomocný učiteľ filozofie a magister novicov v Šoprone (1760—1764) a profesor filozofie a teológie na františkánskych učilištiach v Nitre (1764), Trnave (1769, 1771-1776), v Bratislave (1770) a Pešti (1777). Roku 1778 sa stal správcom všetkých františkánskych škôl Mariánskej provincie. Od r. 1779 pracoval vo vedení provincie. Bol gvardiánom v Nitre (1779), vo Svätej Kataríne (1783-1784) a v Trnave (1791-1793). 
    Františkánski pátri v trnavskom kláštore si udržovali slovenské národné povedomie. V tom istom čase tu naraz pôsobili P. Alfonz a P. Vojtech Šimko, významný bernolákovský básnik. P. Alfonz aktívne pôsobil aj v národnom hnutí. Ako gvardián trnavského konventu sa zúčastnil sporu o podobu spisovnej slovenčiny. Keď Fándly r. 1789 napísal Dúwernú Zmlúwu, v ktorej okrem iného kritizoval františkánov z kláštora Svätej Kataríny, boli to práve trnavskí františkáni, ktorí sa postavili proti Fándlymu. Bajza spolu s trnavskými františkánmi vydal v Trnave spis Anti-Fándly, v ktorom sa františkáni bránia proti Fándlyho obvineniam a Bajza napáda aj jeho slovenčinu. Vo vzniklej polemike trnavskí františkáni boli priamo zainteresovaní na vtedajších jazykových novotách Antona Bernoláka. P. Alfonz Krchňák neskôr prijal bernolákovčinu a r. 1792 patril medzi zakladajúcich členov Slovenského učeného tovarišstva. V tomto roku bol totiž gvardiánom trnavského kláštora. Je pravdepodobné, že aj zakladajúce zhromaždenie Tovarišstva sa odohralo v trnavskom kláštore. Hlavní účastníci sú zobrazení na obraze od Andreja Kováčika. Medzi nimi je aj páter Alfonz Krchnák. Za trnavského gvardianátu dal v roku 1793 postaviť v miestnom františkánskom kostole hlavný oltár a štýlovú kazateľňu, ktoré slúžia do dnešných čias..
    Pre svoje vynikajúce vlastnosti a príkladný rehoľný život bol na dve funkčné obdobia zvolený za provinciála Mariánskej provincie (1764-1767, 1803-1806). Jeho provincialáty spadali do ťažkého obdobia. Ako provinciál musel riešiť akútne problémy rehole súvisiace s cirkevnou politikou cisára Jozefa II., najmä s likvidáciou františkánskeho školstva, zákazom zbierania almužny a obmedzením počtov rehoľníkov v konventoch, z ktorých časť musela odísť do diecéznej a vojenskej duchovnej správy. Rehoľa následkom zásahov Jozefa II. do cirkevného života utrpela vážne morálne a materiálne škody. Bolo treba riešiť administratívne problémy, ktoré vznikli po zrušení niektorých kláštorov, urovnať hospodárske otázky, pretože kvešta (žobranie almužien) bola zakázaná alebo aspoň obmedzená. Ťažké otázky musel riešiť aj v oblasti študií, lebo za Jozefa II. boli zrušené všetky rehoľné učilištia a klerici museli chodiť do štátnych akadémií a do generálneho seminára v Bratislave. Bolo treba znova bojovať o vlastné františkánske štúdiá. Počas druhého funkčného obdobia r. 1803 nariadil vydať nové štatúty provincie (Statuta municipaliä), ktoré obsahovali smernice na obnovu uvoľneného rehoľného života. Štatúty spísal P. Justín Spaidl (narodený v Halmeši roku 1739, umrel 1820 v Nitre).
    Len pre zaujímavosť uvádzam, že P. Alfonz Krchňák roku 1795 prijal do rehole ako novica Adama Liszta. Tento pod menom Matúš odbavoval noviciát v Malackách a jeden rok filozofie v Trnave. Z tohto kláštora sa však vrátil do sveta a stal sa otcom chýrneho hudobníka Františka Liszta.
    Hoci páter Krchnák nezanechal nijakú literárnu pamiatku, patrí sa zaradiť ho do série slovenských františkánov ako podporovateľa "literného umeňá milugícich Slowákow, kterí ze swogú Radu, ze swogima knižkami, ze swogú predplacenú cenu dopomohli k témuto znowu ustanowenému liternému Towaryšstvu" (Fándly).

    LITERATÚRA
    S Nyuro: Concisi annales. Posonii 1861, 113 a 116; V. J. Gajdoš: O mníchovi čo bol pri zakladaní ''Tovaryšstva". Kultúra 9, Trnava 1937, 252-254; Celo Radványi: Páter Alfonz, spoluzakladateľ bernolákovského Tovarišstva. Katolícke noviny 16 decembra 1973; T. Zúbek: Zásahy osvietenstva do štúdia uhorských františkánov. Bratislava 1942. Odtlačok zo Sbomíka SZA, 69 s.; V. J. Gajdoš: František Liszt, jeho otec a františkáni. Kultúra 8, Trnava 1936, 483-486.; Gajdoš, V. J.: Františkáni v slovenskej literatúre. Cleveland, Ohio, 1979, s.105-107; LKKOS str. 760 spracoval Rudolf Hudec