P. Ernest Pavol Vaňura, OFM (* 07.11.1916 Bratislava - + 13.01.1954 Bratislava) – kazateľ, náboženský spisovateľ, filozof. 

    Pochádzal z Bratislavy. Do noviciátu františkánov vstúpil v r. 1931, večné sľuby zložil r. 1938 a za kňaza ho vysvätili 16.06.1940. Teologické štúdia absolvoval na františkánskom studium generale v Bratislave r. 1940. Doktorát filozofie získal v r. 1944. Bol doktor Teológie a profesor gymnázia v Malckách. Bol gvardiánom františkánskeho kláštora sv. Antona v Báči. Tam bol aj zástupcom apoštolského, vedúcim ľudových misii, biskupským poverencom škôl v šamorínskom okrese, organistom a i. – Študoval a interpretoval filozofiu Jána Dunsa Scota, sv. Bonaventúru a ďalších františkánskych filozofov. V štúdii Hlavné vlastnosti duše podľa františkánskej školy (Františkánsky obzor, 1938 č.2) zastával Bonaventúrov náhľad, že ľudská duša nie je čistou podstatnou formou (forma substancialis) ako učil sv. Tomáš Akvínsky, ale je jej vlastná aj osobitá duchovná látka (materia spiritualis). Práve v dôsledku ontologickej prítomnosti tejto duchovnej látky v duši človeka je zásadný rozdiel medzi duchovnosťou človeka a duchovnosťou Boha, ktorá je nad ontologickými princípmi formy a látky. Zomrel v Bratislave  vo veku 38 rokov. Pochovaný je v Bratislave na Martinskom cintoríne.

    Z knihy Lexikón KKOS. Spracoval Ján Letz

Ako triedný profesor - uprostred.