P. Justín Márnik, OFM (*12.10.1812 Žilina - + 07.01.1878 Žilina) - kazateľ

    Františkánom sa stal 02.10.1829, po skončení gymnázia v rodisku. Filozofiu študoval v Kremnici, teológiu v Skalici, kde ako treťoročný teológ 16.07.1835 na verejnej dišpute obhajoval teologické tézy. Kňazom sa stal 20.05.1836. Pôsobil vo viacerých kláštoroch ako kazateľ, napríklad v Prešove, v Šebeši, v Skalici, v Žiline. Tu mal titul zaslúžilého kazateľa. Svojim kázňam dával knižnú podobu a písal ich stredoslovenčinou. Zachoval sa iba druhý zväzok nedeľných kázní a na konci pár kázní príležitostných (hody, všechsvätých, Štefan Kráľ). V tomto zväzku je autor podpísaný s poznámkou: P. Justini Márnik propria manu opus descriptum 1847. Všetkých kázní je 65. Kázne sú triezve, vieroučné a mravoučné s poukazovaním na sociálne nerovnosti v spoločnosti. Hojné príklady zo života dávajú káznam realistickú presvedčivosť. 
    V jeho rukopisnom prepise z r. 1842 sa zachovala Praktická uherská gramatika k dobrému slovenského národa v Uherskej krajine, spísaná skrze Karla L. Boboka a skrze Martina Durgalu (Trnava 1835) a to v knižnici žilinského kláštora. (Rizner, Bibliografia II, 40, bez Márnika.)

    BIBLIOGRAFIA: Nedeľné kázne. Zväzok druhý. Slovenské kázne z roku 1847, veľkosť 19x12 cm, strán 388.
    LITERATÚRA: V. J. Gajdoš: Františkáni v slovenskej literatúre. Cleveland, Ohio, 1979, s. 116-117; LKKOS str. 882 sprac. Július Pašteka