Fr. Adam Marmankovič, OFM (* 1721 Svätý Jur, okr. Pezinok - + 27.01.1788 Žilina) - hudobný skladateľ a organista.

    Do františkánskej rehole vstúpil r. 1740 v Hlohovci, kde absolvoval ročný noviciát. Ako rehoľný brat pôsobil vo viacerých kláštoroch Salvatoriánskej provincie: v Prešove (1742), Stropkove (1743, 1758, 1772), Nižnej Šebastovej (1744), Bardejove (1759), Okoličnom (1760-1769, 1773, 1774, 1777-1783), Beckove (1770, 1771, 1776) a v Kremnici (1775), kde zastával rôzne funkcie. Bol kníhviazačom (Šebastová), správcom vínnej pivnice (Stropkov), no najčastejšie organistom. Posledné roky života strávil v kláštore v Žiline.
    Už pred vstupom do rehole mal isté hudobné vzdelanie. Pripisuje sa mu autorstvo tzv. Pruštianskeho pašionálu B, ktorý vznikol r. 1740. Obsahuje dvoje pašie (Passya w Kvetnu nedelu a Welky Pátek) a jednu pôstnu pieseň (Zdraw buď mug premily drahý Ježissy). Pri ich tvorbe čerpal zo starších predlôh. Za jeho pôvodné diela sa považujú zbierky Antiphona Tota pulchra I (Antifóna Celá krásna 1) a Antiphona Tota pulchra II (Antifóna Celá krásna II). Oba zborníky obsahujú spolu tridsať barokových variácií mariánskeho chválospevu Tota pulchra es, Maria (Celá krásna si, Mária), ktorý sa pravidelne spieval na františkánskych chóroch po vešperách. Jeho zborníky sú pozoruhodným článkom františkánskej barokovej hudby na Slovensku.

    BIBLIOGRAFIA
    Pruštiansky pašionál z roku 1740. Fóliový formát. Obsahuje slovenské notované pašie na Kvetnú nedeľu a na Veľký piatok; Antiphona Tota pulchra I. Latinský notovaný rukopis fóliového formátu, strán 40; Antíphona Tota pulchra II. Latinský notovaný rukopis fóliového formátu, strán 28. — Všetky tri zborníky sú teraz v Štátnom archíve v Bytči.
    LITERATÚRA
    C. L e p á č e k: Františkánske paiionále. Časopis katolíckeho duchovenstva 72, Praha 1931, 881. — V. J. Gajdoš: Barokový hudobník Adam Marmankovič. Duchovný pastier 50, Bratislava 1975, 231-233. ; Gajdoš. V. J.: Františkáni v slovenskej literatúre. Cleveland, Ohio, 1979. s. I 15 a nasl.; 233. LKKOS spracoval Rudolf Hudec str 882