P. Vavrinec Kramara, OFM (* 1792 ? - + 29.01.1836 Nižná Šebastová, dnes súčasť Prešova) - homiletik, hudobník.

    Miesto jeho narodenia nieje známe. Do františkánskej rehole vstúpil r. 1811. Filozofiu študoval v Žiline a Prešove (1813-1814), teológiu v Hlohovci (1815-1816) a Pruskom (1817). R. 1817 ho ešte ako študenta vysvätili za kňaza. Pôsobil vo viacerých kláštoroch Salvatoriánskej provincie ako kazateľ, organista a učiteľ spevu. 
    Pôsobil vo viacerých kláštoroch Salvatoriánskej provincie ako kazateľ, organista a učiteľ spevu. Napr. v roku 1831 v Šebeši, kde na 583 stranách zachytil svoje sviatočné a príležitostné kázne v Slovenčine. Výslovne tam pripomína, že ich spísal v roku 1831 ešte pred cholerou, ktorá na výchdonom Slovensku vypukla koncom toho istého roku. Táto epidémia mala na svedomí sedliacké povstanie, lebo sedliaci sa domnievali, že im páni otravujú studne, keď ich dezinfikovali. 

    Bibliografia: Z jeho kazateľskej praxe sa zachoval súbor 58 kázni Svatečne a Príležitostne Kázne od P. Laurenca Kramara radu Sv. Františka anno 1831 ante Choleram conscriptae (Sviatočné a príležitostné kázne od P. Vavrinca Kramaru rehole sv. Františka napísané pred cholerou v roku 1831), napísaných na východnom Slovensku (v Šebastovej). Od roku 1950 sú nezvestné. 

    Literatúra: M. J. Slavský (Juraj Macák): Slovenské kázne v Nižnom Šebeši zv. XVII - XIX. storočia. Duchovný pastier 1943, strany 383-384; 477-480; LKKOS str. 753 spracoval Rudolf Hudec.