P. Vavrinec Kramara, OFM (* 1792 ? - + 29.01.1836 Nižná Šebastová, dnes súčasť Prešova) - homiletik, hudobník.
Miesto jeho narodenia nieje známe. Do františkánskej rehole vstúpil r. 1811.
Filozofiu študoval v Žiline a Prešove (1813-1814), teológiu v Hlohovci
(1815-1816) a Pruskom (1817). R. 1817 ho ešte ako študenta vysvätili za kňaza. Pôsobil vo
viacerých kláštoroch Salvatoriánskej provincie ako kazateľ, organista a učiteľ
spevu.
Pôsobil vo viacerých kláštoroch Salvatoriánskej
provincie ako kazateľ, organista a učiteľ spevu. Napr. v
roku 1831 v Šebeši, kde na 583 stranách zachytil svoje sviatočné a príležitostné
kázne v Slovenčine. Výslovne tam pripomína, že ich spísal v roku 1831 ešte
pred cholerou, ktorá na výchdonom Slovensku vypukla koncom toho istého roku.
Táto epidémia mala na svedomí sedliacké povstanie, lebo sedliaci sa
domnievali, že im páni otravujú studne, keď ich dezinfikovali.
Bibliografia: Z jeho kazateľskej praxe sa zachoval súbor 58 kázni Svatečne a Príležitostne
Kázne od P. Laurenca Kramara radu Sv. Františka anno 1831 ante Choleram conscriptae
(Sviatočné a príležitostné
kázne od P. Vavrinca Kramaru rehole sv. Františka napísané pred cholerou v
roku 1831), napísaných na východnom Slovensku (v Šebastovej).
Od roku 1950 sú nezvestné.
Literatúra: M. J. Slavský (Juraj Macák):
Slovenské kázne v Nižnom Šebeši zv. XVII - XIX. storočia. Duchovný
pastier 1943, strany 383-384; 477-480; LKKOS str. 753 spracoval Rudolf Hudec.