Samozrejmosť?

Lenka Jurášková
29.11.2017

Utieram prach, po lícach mi stekajú slzy, vnútorne i nahlas ďakujem...

Minulý týždeň, jedno ráno, po príchode do práce, sa od kolegyne dozvedám, že večer predtým mal smrteľnú autonehodu jeden mladý muž. Po pár vetách o udalosti som zistila, že to bol mladý otec rodiny, náš vzdialený príbuzný. Rozlúčil sa, ako vždy, s rodinou a šiel pozrieť svojich rodičov do blízkej dediny. Naspäť sa už nevrátil...Uvedomila som si, že to nie je až také samozrejmé vracať sa domov, vracať sa k ľuďom, ktorých máte radi...

Pred pár týždňami „náhodne“, pri preventívnom ultrazvukovom vyšetrení, našli mojej veľmi blízkej osobe dosť veľký, podozrivý nález na prsníku. Po realizovaní biopsie sme čakali, aký bude výsledok. Neboli to jednoduché tri týždne. Intenzívnejšie sme sa modlili, mali sme prirodzený strach, tŕpli sme, čo bude, mali sme rôzne predstavy, ako to môže dopadnúť. Ale odovzdávali sme to Bohu a dôverovali Mu. Včera prišiel výsledok...benígne ložisko... Bohu vďaka! Tiež to pre mňa nebola samozrejmosť...

Už dávnejšie som počula o Anke Kolesárovej, mučeníčke pre čistotu, Domčeku v Pavlovciach nad Uhom, pútiach radosti, zrelosti. Mala som dlhšie skrytú túžbu sa tam niekedy dostať, ale nikdy som sa neodhodlala. Začiatkom jesene bol v našej farnosti otec Pavol Hudák, správca Domčeka, ktorý ma osobne pozval na novembrovú púť zrelosti. V práci som si nahlásila voľný víkend, prihlásila som sa s kamoškou. Deň pred odchodom mi do služby volala kamarátka, že ochorela a nebude môcť ísť. Bola som trochu smutná, že tým pádom nepôjdem asi ani ja, lebo by som sa bála ísť sama autom po 30- hodinovej službe. V piatok, po odchode z práce, nachádzam zmeškaný hovor od jedného františkána, ktorý cestoval autom naším smerom, mohol sa zastaviť v Kežmarku a následne ma zobrať na východ. Bolo to úplne nečakané, ako sa Pán Boh postaral a splnil mi túžbu. Neberiem to ako samozrejmosť...

Či je pre Teba samozrejmé, že ráno vstaneš? Že vidíš? Máš čo jesť? Máš pri sebe milujúceho človeka? Že si môžeš chodiť voľne po ulici, bez strachu o svoj život? Že sa môžeš slobodne rozhodovať? Že si môžeš vyberať, do ktorého kostola a o ktorej hodine pôjdeš na svätú omšu? Či je pre Teba samozrejmé, že si dieťaťom všemohúceho a nekonečne milujúceho Otca.......?

Lenka Jurášková