Veľké upratovanie

Katarína Štrbová
14.11.2017

Nepoznám nikoho, kto by sa tešil na maľovanie domu. Ani nie kvôli predstave, že doma bude potom čisto a na pár dlhých rokov pokoj, skôr preto, že kým to tak bude, treba najprv všetko spratať, pretriediť, popresúvať a potom zase upratať a všetko vrátiť na pôvodné miesto. Ale aj to občas treba a na nás to čakalo práve tento víkend. Deti už sú veľké a teda navyšší čas odstrániť stopy rúk, pasteliek a rohov stoličiek zo stien. Tak sme sa do toho pustili.

Práve to pretriedenie vecí je jednou z výhod takéhoto veľkého upratovania. Triedili sme my rodičia a triedili aj deti. A hoci sa ich snažíme učiť, aby nelipli na veciach a vedeli sa podeliť, keď som videla, ako s ľahkým srdcom dávajú preč hračky a knihy, ktorých sa ešte nedávno nevedeli vzdať, zrazu mi to prišlo ľúto. Vôbec nie kvôli tým veciam, tie radi ich posunieme tam, kde sa im potešia, ale tak nejako som si pri tom uvedomila, že už nie sú maličkí, pomaly začínajú dospievať a do ich životov začínajú patriť iné veci, ako bábiky, autíčka a rozprávkové knižky. A že problém s tým nemajú deti, ale ja. Tie s ľahkým srdcom odložené detské hračky mi pripomínajú, že to možno ja sa bojím vzdať vlastnej predstavy o tom, ako by mal vyzerať život našich detí. Že ešte pár rokov budeme mať "právo" hovoriť im do života, ale príde čas, keď ich budeme musieť pustiťa veriť, že ich za ruku povedie Pán, ktorý nám ich zveril, nech by ich cesty viedli kamkoľvek.

Pred tým, ako sme sa v sobotu pustili do vypratávania, išli sme ráno na sv. omšu do nášho františkánskeho kostola. Musím povedať, že keď vonku prší a čakajú vás dva dni nie práve príjemnej práce, naozaj poteší, keď sa pri oltári nečakane objaví veľmi dobrý priateľ a (tak ako už veľakrát predtým) cez neho dostanete to slovo, ktoré práve v tej chvíli potrebujete počuť. Čítalo sa Lukášovo evanjelium 16,9-15. O tom, ako treba byť verným v malom, aby sme dokázali byť verní vo veľkom a že sa nedá slúžiť dvom pánom. Z kázne mi doteraz znie v hlave jedna veta: "V našom srdci nie je miesto pre dve lásky." A práve pri tom upratovaní som si uvedomila, ako si často zahádžeme nielen domácnosť, ale aj naše vnútro zbytočnosťami, ktoré sa stávajú našimi láskami. Alebo na miesto tej jedinej skutočnej Lásky s dobrým úmyslom postavíme ľudí, veci alebo peniaze a zdá sa nám to v poriadku, lebo sú to tí, ktorých z celého srdca milujeme, veci, ktoré nám pripomínajú tie najkrajšie chvíle života a peniaze, ktoré nám dávajú pocit nezávislosti. V našom srdci je miesto len pre jednu Lásku a len vďaka nej dokážeme skutočne milovať ľudí okolo seba a nájsť správny vzťah k veciam aj k peniazom.

Máme spratané a verím, že takto o týždeň už aj nanovo upratané, nielen doma, ale ja tak trochu aj sama v sebe. Keď som si večer, totálne unavená, konečne našla chvíľu sadnúť si v tichu k modlitbe, otvorila som Sväté písmo práve tam, kde Ježiš hovorí: "Podťe ku mne všetci, ktorí sa namáhte a ste preťažení a ja vás posilním." :-)

Katarína Štrbová

Katka Štrbová, Fraštačanka, manželka, mama 3 detí, právnička, aktuálne žena v domácnosti na plný úväzok. Pravidelne navštevuje s rodinou františkánsky kostol v Hlohovci.

Ďalšie zamyslenia tohto autora