Potešil mi ducha...

Lenka Jurášková
18.07.2017

Posledné týždne sú pre mňa extrémne náročné, čo sa týka pracovných záležitostí. Prosím Boha, aby našiel riešenia aj tam, kde vedenie tvrdí, že nie sú. Aby našiel cestu tam, kde podľa nás žiadna nevedie...

Denno-denne sa za to modlím, no do včera som asi mala klapky na ušiach aj očiach. Nevnímala som, že Boh chce ku mne prehovoriť...možno ináč, ako som si to ja predstavovala. Včera na cintoríne, pri hrobe mojej spolužiačky, ktorá žila svätým životom, som začula akoby jemný hlas, ktorý chcel upokojiť rozbúrenú hladinu v mojom vnútri...

Dnes som išla na sv. omšu do jednej dediny. Keď sa kňaz na začiatku prihovoril veriacim a povedal, že sv. omšu obetuje za nás, ktorí sme vo všedný deň prišli do kostola, za naše ťažkosti, ktoré prežívame, rozplakala som sa a uvedomila som si, že Boh o tom všetkom vie. Už dávno som nepreplakala celú sv. omšu- od vďačnosti. Po jej skončení som sa išla opýtať kňaza, či by ma vyspovedal. Bol ochotný a veľmi vnímavý, chápajúci- ako keby tam sedel sám Boh Otec. Počas spovede sa ma opýtal, ako sa volám a ďalej ma spontánne oslovoval menom tak, ako to mám najradšej- Leni, bez toho, aby to vedel. Zase som mala dojem, že tam sedí Otec...

Podvečer som sa, zamyslená nad všetkým, čo sa tieto dva dni udialo, rozhodla ísť bicyklovať. Vybrala som si dlhšiu trasu, ktorú som už poznala. Asi v polovici som si všimla, že okrem mojej trasy tam vedie ešte iná, poľná cestička. Tak som sa po nej vybrala. Po krátkej chvíli som sa ocitla v krásnom, tichom prostredí, kde som za celý čas stretla len jednu dvojicu. Z jednej strany boli štrkové jazerá, na ktorých hladine sa odrážalo zapadajúce slnko. Z druhej tiekla rieka, nad ktorou lietali volavky. Celá cesta bola lemovaná harmančekom. Jeho vôňa ma prinútila zosadnúť z bicykla a privoňať si ho- čím som si pripomenula aj detstvo, ako sme ho chodili zbierať.

Z tohto večera som mala obrovskú radosť, ďakovala som Bohu, že potešuje svojim originálnym spôsobom. Počas cesty domov som sa usmievala aj mala slzy v očiach z toho všetkého. Kým som prišla domov, ešte som aj zmokla, ale tento krát som sa nehnevala, ale ďakovala...

Dnes som mala dojem, že môj duch je podobný Tvojmu, brat František.....!

Lenka Jurášková