Minorita

Igor Haraj
24.05.2017

Náboženské presvedčenie má mnoho podôb. Od nie celkom reflektovaného pocitu, že „tam hore“ predsa len Niečo musí byť, až po logicky konzistentný systém veľkých teologických súm a myšlienkovo prepracovaných bohosloveckých syntéz. Stále sme však len na rovine racionálnych konštrukcií, a nie života. Až keď odložím všetky istoty rozumu, spoločenského postavenia, peňazí a majetku, ba aj rodinného zázemia či priateľstva a vydám sa len tak, ako som, za Tajomným, často ani nevediac, kam presne ma vedie, možno hovoriť o viere ako o skutočnom vzťahu, ktorý mení od základu ľudský život. Čosi z takéhoto životného postoja som svojho času vycítil v Assisi. Nebola to nádherná pápežská bazilika sv. Františka, ani malebné uličky tohto stredovekého mesta, ba ani malý kostolík v Porciunkule, čo sa ma v prvom rade dotklo. Bol to duch detskej Františkovej dôvery vykročiť v jednoduchosti a plnej odovzdanosti za Ním. Práve vďaka Františkovmu príbehu sa starodávne kamene stali pre mňa živými pamätníkmi hlbokej duchovnosti. Aj jeho duchovná cesta bola jedinečná a neopakovateľná. Nazdávam sa, že slepo napodobňovať jej vonkajšie prejavy by bolo zbytočné. Napriek tomu je vo Františkovom duchovnom odkaze tiež čosi univerzálne platné: vnútorná sloboda nesená Božou milosťou, odvaha ísť po ceste evanjelia spolu s bratmi a odovzdanosť do Jeho rúk v absolútnej dôvere. Mám pocit, že práve takto sa v súčasnosti dá žiť idea minority. Je už len na každom z nás, ako ju spredmetní vo svojom živote...

Igor Haraj

Igor Haraj, rozhľadený a zčítaný mladý bratislavčan, dobre podkutý z viacstupňového štúdia filozofie i skúsenoťami z moderátorskej práce v Slovenskom rozhlase a televízii TA3. Jeho cesta k Bohu nebola priamočiara, preto sú jeho myšlienky zaujímavou inšpiráciou ako žiť ten neraz nejednoduchý vzťah s Bohom.