To, čo nás spája

Zuzana Kolníková
23.05.2017

“Lebo to, čo nás spája, je silnejšie a väčšie ako to, čo nás delí,” spieva jedna slovenská kapela a ja pokyvkávam hlavou do rytmu.

Boh nás stvoril rovnakých- lepšie povedané, stvoril nás všetkých na svoj obraz a bolo to dobré. Teda aj my sme dobrí. Áno, prvý človek zhrešil a bol preto vyhnaný z raja a my preto tento život neprežívame “doma”, “z tváre do tváre”. Napriek tomu, vo svojej podstate sme dobrí, pretože sme stvorení na Jeho obraz. Všetci. A Boh nás všetkých rovnako nekonečne miluje. Všetkých. Bez rozdielu pohlavia, veku, národnosti, rasy, či náboženskej príslušnosti alebo denominácie. A práve toto sa často stáva kameňom úrazu. Koľkokrát nám preblesne hlavou že “ja som katolík, tak som ‘naporádku’, som v suchu”. Alebo, že “chudák, neveriaci je, škoda ho”. A myslíme si, že sme lepší, hodnejší, správnejší. A ako často potom dostaneme takú výchovnú poza uši, keď nás práve niekto, kto nie je zrovna (praktizujúci) veriaci, pokorí a zahanbí tým, aký je dobrý. Ako dobre a správne sa zachová. Ako príkladne a s láskou pristupuje k ľuďom. Ako obetuje svoj čas, energiu, peniaze, aby pomohol druhému. Ako je nezištný a nečaká odmenu za to, čo robí. Ako ťa opraví, ak niekoho odsúdiš svojimi slovami, pričom ho ani nepoznáš. Ako sa zaoberá poslednými z posledných, vyhľadáva v zime po kanáloch bezdomovcov, aby im ponúkol teplý čaj, či obviazal zhnisanú ranu. Alebo s akou úctou a láskou sa vyjadrí o svojej žene, aj keď s ňou žil už pred svadbou. Ako ti vie vyjsť v ústrety, myslí na to, aké náboženské či duchovné potreby môžeš mať, aj keď on im nerozumie. A táto jedna “výchovná” nás vráti späť do reality, do reality našich osobností, pováh, charakterov, zlyhaní, pádov a do reality môjho ja. A v plnej “kráse” nám odhalí našu pýchu, a sebastrednosť. A keď namiesto toho, aby sme ostali ležať, pokorení, ale tento raz svojim vlastným zlyhaním a pádom a zacyklili sa v ňom, ak sa nám podarí znova vstať, máme možnosť začať odznova. Odznova hľadať a objavovať dobro nielen v druhých ľuďom, ale aj v nás samých. A možno aj prestať predpokladať, že tí druhí nás kresťanov apriori vnímajú negatívne. Áno, niektorí určite. Ale možno nás prekvapí, koľko “open-minded” ľudí, teda ľudí, ktorí majú otvorenú myseľ, ale hlavne otvorené srdce, máme vo svojom okolí. A že robia presne to, čomu nás učí Pán- milovať druhého. Bez podmienok. Milovať pre Lásku samotnú. Aj keď ju možno nenapíšu s veľkým L a nestretli ju v podobe Ježiša Krista. Ale Lásku stretli, poznajú ju. “Lebo to, čo nás spája, je silnejšie a väčšie ako to, čo nás delí,” pretože to, čo nás spája je Láska a nekonečné Dobro. A táto Láska nikdy nezanikne!

Zuzana Kolníková

Zuzana Kolníková, mladá lekárka, anestéziologička v „zábehu“, v bratislavskej nemocnici na Kramároch. Je aktívnou členkou Františkánskej mládeže - GIFRA, animátorkou a našou bratislavskou spolupracovníčkou.