Každý človek má nejaké starosti. A mnohé z nich sú opodstatnené. Prečo potom Ježiš hovorí: „Nebuďte ustarostení o svoj život“ (Mt 6, 25). Čo azda žiak sa nemá pripravovať do školy? Alebo otec sa nemá starať o zabezpečenie rodiny?
Psychologicky treba urobiť rozlíšenie medzi „starať sa“ a „robiť si starosti“. Spomenutí žiak či rodič sa majú starať o zabezpečenie, či už jeden vedomostí alebo druhý o zabezpečenia rodiny. Ale žiak si nemá robiť starosti, ako dopadne skúška a rodič si zasa nemá robiť starosti, či jeho rodina bude mať čo zajtra jesť, či on sám bude mať zamestnanie a pod. Aj jeden aj druhý, keď sa postarali o to, čo mali „dnes“ urobiť, majú „zajtrajší deň“ s úplnou dôverou vložiť do rúk Boha Otca, ktorý sa stará o svoje dieťa viac než sa o svoje dieťa dokáže postarať matka (porov. Iz 49, 15). Náuka evanjelia je jasná a my, ktorí sme ju už viackrát počuli a aj jej veríme, predsa len niekedy nie sme v stave „nebyť ustarostení“. Niekedy nás strach o zajtrajšok dokáže dobre vystrašiť; ba nás môže až úplne opantať a spôsobiť doslova paralyzujúcu úzkosť.
Pamätám si, ako som ja raz bol vyplašený obavou „Čo budem jesť?“. Bolo to ešte pred vstupom do rehole, keď som však slovo Božie bral vážne a na ňom som začal stavať celý svoj život. Robil som vtedy „operku“ a plat som mal minimálny, len nájom mi ho zožral takmer celý. Modlil som sa v kostole a vtedy mnou prenikol spomenutý strach. Po krátkej chvíli ma však napadla myšlienka z Matúšovho evanjelia: „Hľadajte najprv Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť a toto všetko dostanete navyše“ (Mt 6, 33). Po týchto slovách som sa upokojil. Pánova odpoveď však pokračovala doma: v mojej poštovej schránke som našiel obálku; bolo v nej 200 korún s odkazom „Nestaraj sa od koho“... To však nebolo všetko. Na druhý deň ráno, keď som šiel na svätú omšu, tesne pred kostolom ma zastavil istý bohoslovec, ktorý bol vtedy na prázdninách a akosi nesmelo, aby ma neurazil, mi povedal: „Vieš, mám nejaké peniaze navyše; a ako som rozmýšľal, komu ich dať, nijaké iné meno sa mi nevynáralo v mysli okrem tvojho.“ Dal mi obálku. Keď som ju potom otvoril, našiel som v nej 500 korún... „Hľadajte najprv Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť a toto všetko dostanete navyše“.
Vyššie som spomenul, že strach zo zajtrajšieho dňa nás môže až paralyzovať. Človek sa tak bojí myšlienky „Čo bude zajtra?“ alebo „Ako dopadne zajtrajší deň?“, že mu to berie spánok. Ľudová múdrosť povedala „Strach má veľké oči“ a „Nemaľuj čerta na stenu!“ Tým nám ľudská skúsenosť pripomína, že si my sami, naším myslením ovplyvneným strachom, dokážeme vyrobiť strašiaka, ktorého sa potom bojíme, ktorý však reálne neexistuje...
Nemáte skúsenosť, ktorú mám aj ja? „Zajtrajší deň“ nebol nikdy taký strašný a hrozný, ako som si ho ja sám „namaľoval“. Vždy, ale vždy, bol znesiteľný! Prítomná chvíľa je vždy znesiteľná. Po týchto mojich skúsenostiach som si napísal aforizmus: „Keď som maľoval čerta na stenu, ako model mi stál vlastný rozum“. To, čoho sa bojíš, nie je realita, ale tvoj vlastný výmysel. Pán Ježiš v tejto súvislosti povedal: „Nebuďte ustarostení o zajtrajšok; zajtrajší deň sa postará sám o seba. Každý deň má dosť svojho trápenia“ (Mt 6, 34). Zajtrajšok neexistuje! Teda neexistuje taká jeho predstava, ako si ju ty vo svojom strachu vykresľuješ. Dnešný deň sa staraj o to, o čo sa starať máš, čo ti vyplýva z tvojich povinností, čo ti vyplýva z tvojho stavu. Zajtrajškom si nezaťažuj myseľ; ten sa postará sám o seba.
Boh, ktorý je našim Otcom, vie, čo potrebujeme k životu. Jeho jednorodený Syn, ktorý sa stal človekom, nás uistil, že tento náš Otec sa o nás stará s nežnosťou matky. Dôverujme mu preto a nebuďme ustarostení o svoj život vo všetkých svojich starostiach a trápeniach, nech by boli akékoľvek veľké.
