Cesta domov

Lenka Jurášková
22.02.2017

Práve som sa, plná dojmov, vrátila z kina. Hrali LION. Bol to asi jeden z najlepších filmov, aké som kedy videla. Je natočený podľa skutočnej udalosti o malom chlapčekovi z Indie, vyrastajúcom s mamkou, bratom a sestrou vo veľmi skromných podmienkach, ktorý sa dramaticky- pri čakaní svojho staršieho brata, ktorý si išiel hľadať prácu, aby pomohol finančne svojej mamke, stratil až 1600 km od svojho domova. V tom čase nevedel poriadne vysloviť ani svoje meno, nie to ešte meno dediny/mestečka, z ktorého pochádza. A tak sa sám pretĺka ulicami drsnej Kalkaty, kde číhajú nebezpečenstvá z každej strany- obrovská chudoba, obchodovanie s deťmi, detské domovy v štýle, takmer, koncentračných táborov... Po nejakom čase na ulici a v detskom domove, sa dostáva do adoptívnej, solventnej rodiny v Austrálii. Prichádza do úplne iného sveta- do krásnej krajiny, do rodiny, ktorá má všetkého dostatok, do krajiny, kde nemusí utekať pred nebezpečenstvami, kde si môže užívať život. Ani po 20-tich rokoch v Austrálii sa mu však nedá zabudnúť na mamkin úsmev, hry s bratom.....na hlboké vzťahy a silné momenty, ktoré sa vryjú do pamäti aj malého dieťaťa. Túžba opäť vidieť pokrvnú rodinu, miesta, kde vyrastal, z ktorých vyšiel, je taká silná, že zanecháva na chvíľu všetko- prácu, adoptívnu rodinu, priateľku a naplno sa venuje hľadaniu svojho domova. Nakoniec sa mu podarí stretnúť sa s mamkou a sestrou. Veľmi túžil vidieť aj svojho staršieho brata, no keď prišiel domov, zistil, že brat je už mŕtvy, zomrel v tom čase, ako ho tento chlapček čakal, kým sa vráti z brigády. Veľmi silný moment bol, keď sa vrátil do rodiska a neprivítala ho len mamka a sestra, ale celá dedina. Ľudia sa usmievali, plakali, skákali od radosti, objímali sa....

V tom kine som si takto nejako predstavovala, že by to mohlo podobne vyzerať aj v nebi... Keď som si to rozobrala na drobné, tak čas v Austrálii som obrazne vnímala ako čas človeka na zemi, Indiu som zase vnímala ako znovunájdenie duchovného sveta, nájdenie Boha, nájdenie skutočného domova.

Tento film sa mi prepojil s dnešným zážitkom. Na našom oddelení dnes kňaz, na žiadosť rodičov, krstil jedného malého chlapčeka. Krstu sme sa zúčastnili viacerí, okrem rodiny i časť personálu. Bol to pre mňa silný moment! Už som zažila nejaké krsty na oddelení aj sama realizovala. Len väčšinou to bolo príliš narýchlo a bez kňaza, aby sme to ešte stihli vzhľadom k zdravotnému stavu. Dnes to bolo iné, pomerne pokojné, slávnostné.

Aj toto dieťa sa raz vráti domov a bude sa tešiť v nebeskom domove v Otcovom náručí....

Lenka Jurášková