Splnená túžba- "iný" Štedrý večer

Lenka Jurášková
23.12.2016

Ticho stojím v hospicovej kaplnke. Bola som pozrieť moju tetu, ktorá tu je už niekoľko týždňov hospitalizovaná. Zamýšľam sa nad životom, smrťou, nádejou, adventom, Vianocami, láskou....

Tohtoročný advent nebol ľahký. Asi by to bolo vlastne podozrivé, keby sa nič ťažké neudialo. V byte, kde som v podnájme, sa asi 6x pokazil plynový kotol, nevedome som 2x v jednom týždni vytopila susedu, zatiekla mi stena pod strechou. Pri vyberaní peňazí z bankomatu sa mi pokazila platobná karta. A nakoniec pred pár dňami som ochorela a aj keď som nechcela, musela som ostať ležať doma v posteli. Napriek tomu všetkému som cítila, že Boh je tu a nedovolí, aby ma takéto situácie znepokojili natoľko, že stratím vnútorný pokoj.

Teší ma, že tento rok som nemusela behať tesne pred Vianocami po obchodoch, pretože darčeky som mala kúpené už skôr. Keď som ale videla niektorých ľudí, ako sa nevedia v obchodoch nasýtiť materializmom, bolo mi ich veľmi ľúto. Asi by si už nevedeli predstaviť Vianoce bez darčekov... Keď sa kňaz minulý týždeň na detskej svätej omši pýtal detí v Bratislave, čo oslavujeme na Vianoce, nevedeli odpovedať...Ale to, čo kúpia mamke, bratovi, babke vedeli... Kňaz zosmutnel a vyzval všetkých, aby pouvažovali nad tým, aký dar chcú dať Ježiškovi...Veď sú to Jeho narodeniny!

Počas adventu ma tento rok sprevádzala kniha o rodičoch svätej Terezky z Lisieux- svätých Martinovcoch (Svätci bez výťahu). Bola to silná manželská dvojica, ktorá spolu s Bohom otvorila náruč ich deťom, ale i všetkým, ktorí to potrebovali. Napriek ťažkostiam, ktoré prežívali- smrť svojich detí, vážna choroba manželky a ďalšie, zvládli všetko spolu, pretože boli hlboko zakorenení v Bohu. Každý deň začínali ráno svätou omšou, na ktorú brávali aj svoje deti. Pravidelne sa spolu ako rodina modlili a okrem toho boli rodičia pre svoje deti i okolie veľkým vzorom v milosrdenstve k chudobným a chorým. Bolo úžasné čítať vyjadrenia svätej Terezky, keď hovorí, že počas kázne v kostole viac pozerala na svojho otca ako na kňaza, lebo jeho vznešená postava, jej toho toľko hovorí....! A inokedy, keď sa išli večer modliť, stačilo jej byť pri svojom otcovi a dívať sa naň, aby vedela, ako sa modlia svätci...Veľmi vám odporúčam túto knihu.

Minulý rok som počas Vianoc doma nahlas vyslovila túžbu prežiť budúci Štedrý večer mimo rodiny, bez darčekov, našej chutnej večere, ktorú pripravuje zväčša mamka a namiesto toho byť s ľuďmi, ktorí to potrebujú. Nebolo to kvôli tomu, že by sme sa u nás doma nemali radi, práve naopak. Túžila som akoby odovzdať ďalej to, čo som ja mohla prežívať doma už toľkokrát. Zdá sa, že zajtra sa to splní. Už sa neviem dočkať, ako pôjdem zajtra ráno do 24- hodinovej služby na naše detské a novorodenecké oddelenie. Teším sa, že budem môcť byť pri chorých a pomáhať im, byť len tak s nimi. Mám už zbalenú aj flautu, texty kolied vytlačím zajtra, aj nejaké drobnosti pre deti ešte dobalíme so sestrami. Aj jedlo bude, samozrejme, nemocničné.

Keď to píšem, tečú mi slzy....od radosti, aký je Pán Boh dobrý a plní túžby, ktoré sú správne. Ani sa mi nesnívalo, že to bude takto, veď minulý rok som bola ešte v úplne inom meste, na úplne inom oddelení, s úplne inými predstavami... A možno sa nám aj „malý Ježiško“ na novorodencoch narodí...Teším sa a ďakujem!

Lenka Jurášková