Nebuď ako tí deviati

Lenka Jurášková
10.10.2016

Naposledy som tu písala pred mesiacom a odvtedy sa toho toľko udialo... Chcem sa s vami o to podeliť. Prežívam pekné obdobie, pretože si akosi viac uvedomujem, že som Božím dieťaťom.

Začiatkom kalendárneho roka som prosila o to, aby som sa tento rok dostala na nejaké 3 vrchy/ kopce, na ktorých som ešte nebola. Tento mesiac som si Pilskom doplnila tretí a veľmi som za to vďačná!

Dva víkendy za sebou som bola na svadbách dvom párom, ktoré sa našli podľa mňa vďaka Božej prozreteľnosti. Boli to veľmi silné a radostné udalosti. Počas obradu som si v duchu spomínala na rozhovory s nimi /najmä s dievčatami/ ešte počas chodenia, keď mi rozprávali, akými peknými obdobiami prechádzajú, ale zároveň aj ako musia zápasiť so zlým. Som veľmi vďačná, že vydržali bojovať a rozhodli sa vstúpiť do manželstva. Zibalovci, Podivinskí ste pre mňa povzbudením!

Ďalšiu sobotu sme boli s františkánmi a fra sestrami na krstinách u jednej veľmi súdržnej rodiny. To, čo som zažila tam, som takým priehrštím ešte nezažila! Prijatie, otvorený dom, vychutnávanie si prítomnej chvíle, záujem o druhého... Možno to bude znieť ako fráza, ale ja to myslím úplne vážne- Mám pocit, že tam by urobili pre vás aj nemožné! Dávno, dávno som túžila povoziť sa na korbe veľkého lesného auta aj na štvorkolke. V tú sobotu sa mi splnili obe túžby, bez toho, aby som to niekomu hovorila. Ďakujem za to, no hlavne ďakujem za takú rodinu- Kapičákovci!

Na ďalší deň sme boli vo Vyšných Hágoch hrať na odpuste sv. Terezky. Keď sme na konci omše hrali a spievali skladbu Mojím povolaním je láska, plakali pacienti, „veľkí“ muži zo zboru a jasné, že aj ja. Len tak tak som to dohrala s očami plnými od sĺz. Už som ani noty nevidela, ale hrala som. Mala som pocit, že v tej chvíli veľa ľudí pochopilo, že povolaním každého kresťana je v prvom rade láska, až potom tie ďalšie. Ďakujeme Ti, sv. Terezka, za priekopníctvo malej /nenápadnej/ cesty.

Sviatok sv. Františka som mala túžbu stráviť v spoločnosti fra rodiny. Najprv to vyzeralo, že tento rok od toho budem musieť upustiť, ale nakoniec sa to podarilo. Bola som v Trstenej a mám z toho nezabudnuteľný zážitok. Že som bola tam, mi pripadalo, ako sen. Ďakujem za to!

Moji rodičia mali pred pár dňami 34. výročie manželstva. Ani si neviete predstaviť, aká som vďačná Bohu, že napriek ťažkostiam ostali spolu! A v posledných mesiacoch ešte viac ďakujem za ich modlitby, pretože v minulosti som ich buď nepočula sa navzájom rozprávať alebo na druhej strane boli zvady. A teraz namiesto toho počujem, ako sa spolu modlia. Vďaka Ti, Pane!

Síce viacerým veciam ešte nerozumiem a nemám odpovede na všetky otázky, ale chcem žiť život „ na plné pecky“- odvážne a trochu detsky, ako sa spieva v jednej piesni. Vnímam, ako Pán Boh skúša moju pokoru, ako ma vychováva a zároveň, ako vo mne upevňuje vnútornú slobodu- hodnotu, o ktorú som už od detstva prosila, a ktorá je pre mňa jednou z najdôležitejších.

Včera počas sv. omše zaznelo veľmi zaujímavé evanjelium. Desiati prosili, ale iba jeden sa prišiel poďakovať. Tak nebuďme ako tí deviati, ale poďme sa Bohu poďakovať...za všetko!

Lenka Jurášková