Jedinečné riešenie

Lenka Jurášková
09.09.2016

Moja posledná nedeľa začala skoro ráno sv. omšou, na ktorej kňaz oznamoval, že práve v tento deň má byť svätorečená Matka Tereza. Z kostola som sa presunula do nemocnice, keďže som mala mať službu. Na (nielen) našom oddelení sa veľmi často, niekedy v 90%, stretávame s Rómami. Práca s nimi je dosť náročná a konkrétne táto služba bola jednou z tých ťažších- veľa pacientov, naťahovanie sa s nimi, hluk, náročnejšie stavy na oddelení a málo času... Večer som plánovala ísť na modlitbu chvál ku redemptoristom do Podolínca, ale veľmi som to zvažovala, pretože som bola unavená, a najmä, aj dosť nahnevaná na niektorých rodičov našich pacientov. V duchu som si hovorila, že už nevládzem s nimi pracovať.

Po službe prišli po mňa kamaráti a šli sme do Podolínca. Dorazili sme tam trochu neskôr, a tak sme ostali v zadnej časti kostola. Pár minút som stála ako stĺp, ruky som mala prekrížené a tvárila som sa vážne. Potom som privrela oči a spomenula som si na krátke zamyslenie, ktoré mi deň predtým hovoril bratranec- ak chceš, aby Ti motýľ sadol na ruku, musíš mať otvorenú dlaň. Podobne to je s nami. Keď túžime po niečom, nemôžeme mať zaťaté päste, ale musíme sa otvoriť. A taktiež, keď už to máme, nemôžeme zovrieť dlaň, lebo všetko by sme udusili, zabili. Ak máme otvorenú dlaň, je to síce „riziko“, lebo Boh vtedy môže hocičo dávať, ale aj brať...Ten, kto Mu však bezvýhradne dôveruje, sa vôbec nemusí báť.

Pri tejto spomienke som vedome otvorila dlane a zrazu sa ma niekto dotkol-  ruky rómskeho, mentálne postihnutého dievčaťa. Bol to silný pocit! Miešal sa vtedy vo mne ešte hnev zo služby, ale i nepochopiteľná radosť. Pri tom všetkom som ešte bola v strehu, či náhodou nevyskočí nejaká vša alebo blcha, pretože táto slečna bola na mne takmer „nalepená“. To ale nebolo všetko...Keď začali rytmickejšie pesničky, začali sme spolu tancovať a vymenili sme si nielen) medzi sebou veľa veľa úsmevov. Neskôr nás obklopili aj kamaráti tejto malej slečny a spolu sme spievali, tancovali. Bolo to veľmi pekné! Môj hnev sa o chvíľu vytratil a ja som si užívala tento večer. Vtedy som si spomenula aj na Matku Terezu, aké krásne povolanie mala- slúžiť najchudobnejším z chudobných. A v duchu som sa zasmiala, aké nečakané a nepochopiteľné riešenia našich hnevov má Boh...

Lenka Jurášková