Ako sa rozhodneš ty?

Zuzana Kolníková
08.02.2016

Minulý víkend sme strávili spolu s ďalšími asi 70-imi mladými Gifrákmi v Trstenej na Orave. Mali sme tzv. Zimnú Gifru. Pre tých, ktorí nás ešte nepoznajú, Gifra je hnutie františkánskej mládeže, teda skupina (čo skupina, skupiniskoJ) mladých ľudí z celého Slovenska, ktorí sa cítia byť oslovení sv. Františkom a aj v duchu jeho lásky k spoločenstvu sa snažia budovať svoj vzťah s Ježišom ako svojim priateľom. Chodievame spolu hlavne v lete na veľký letný tábor, ale vzťahy medzi sebou udržiavame živé po celý rok, a to od ďalekého východu, cez stred vesmíru „ve Vrbovém“, až po Rakúsku- blízky západ.

Nemôžem si pomôcť, ale vždy po takomto Gifra- záťahu sa napriek únave (neverili by ste, o koľko viac sa dá stihnúť počas dňa, ak spánok odkladáte na horšie časy) cítim oveľa viac nabudená a povzbudená ako vypľutá. Ani nemusím veľmi uvažovať nad dôvodom. Všetky tieto decká (áno, viem, že nie ste deti, ale hovoriť vám „mladiství“ znie ešte horšie) by si totiž mohli vybrať nespočetne veľa iných vecí a činností, ktorými by mohli vyplniť svoj voľný čas. Činností oveľa menej Bohu- milých ako robíme my na Gifre (správne, naznačujem, že sa snažíme čas vyplniť hodnotne, obohacujúco a zároveň zábavne). Pretože dnes je možností veľa, až by mal človek pocit, že neobmedzené množstvo. A mnohé sú možno na prvý pohľad lákavejšie, jednoduchšie, pohodlnejšie. Pohodlnejšie ako cestovať x hodín až na koniec trate Oravskej strely, spať na zemi s niekoľkými ďalšími spolu- chrápačmi v tesnej blízkosti. Reprezentatívnejšie pred partiou rovesníkov ako ísť s „nejakými rehoľníkmi“ za „voľajakým“ pustovníkom do Zakopaného. Nehovoriac o jasnej odpovedi na zdesenú otázku spomínaných rovesníkov: „A to sa tam budete akože aj modliť?!“ Napriek všetkému, naše decká sa rozhodli.

Aj v našich každodenných životoch máme vždy na výber. Či doľava alebo doprava, keď váham v nemocnici, kde robím, je moja častá dilema. Väčšinou ma obe cesty dovedú tam, kam mierim. Jedna možno väčšou okľukou, ale predsa. A tá okľuka ma môže všeličo naučiť, ak jej to dovolím. Napríklad, čo všetko v budove máme a kde sa to nachádzaJ.

Výber však môže byť vážnejší. Či zavriem oči a odvrátim zrak, keď zbadám niekoho, kto potrebuje pomôcť. Alebo načiahnem ruku a zdvihnem tej staršej dáme tie tašky z obchoďáku? Či sa budem tváriť, že som nepočula, keď niekto volá o pomoc. Alebo sa zastavím, preruším to, kam sa ponáhľam, sadnem si a vypočujem? Či pôjdem cestou jednoduchšou, no nie správnou. Alebo za cenu obety a námahy urobím niečo správne? Či budem okolo seba metať blesky a šľahať oheň, alebo sa budem skôr snažiť byť k ľuďom chápavá a slušná, aj keď ma vytáčajú a nemám najmenšiu chuť im už desiatykrát vysvetľovať to isté, tak zrejmé?

Budem sa ľutovať a nadávať na celý svet okolo seba, alebo sa pokúsim v každom človeku a v každom okamihu, situácii vidieť niečo pekné? Rozhodnutie je len na mne... a vďaka patrí všetkým, ktorí sa „napriek všetkému“ rozhodujú správne... aj vám, drahí Gifráci...

 

Zuzana Kolníková

Zuzana Kolníková, mladá lekárka, anestéziologička v „zábehu“, v bratislavskej nemocnici na Kramároch. Je aktívnou členkou Františkánskej mládeže - GIFRA, animátorkou a našou bratislavskou spolupracovníčkou.