Niečo navyše

Zuzana Kolníková
11.01.2016

Veziem sa v električke smerom domov. Zastavíme na Molecovej, to je taká zastávka v Karlovke. Hneď pri jednom supermarkete. Veľký prestupný bod, veľa ľudí vystupuje, pretože presadá na autobus, ktorý ich vyvezie na Dlhé Diely- to je zasa také sídlisko na kopci. Okrem toho sa veľa ľudí po nákupe v spomínanom supermarkete, držiac v náručí viac či menej nákupných tašiek, ponáhľa, niektorí dokonca utekajú, na zastávku, aby stihli spoj. Električky síce chodia pomerne často, ale čím skoršiu stihnete, tým skôr ste doma a tým kratšie držíte tie plné tašky v rukách. Priama úmera. A aj nepriama.

 

Inak tomu nie je ani dnes. Pani v strednom veku, ovešaná taškami, beží cez cestu smerom k nástupišťu, na ktorom už stojí jej spoj. Rozloženie semaforov, priechodov pre chodcov, obchodu a zastávky jej hrá do karát, beží z takej strany, že ju vodič nemôže nevidieť. Jedine, že by zavrel oči. Električka stále stojí s otvorenými dverami a všetko nasvedčuje tomu, že čaká na dobehnutie spomínanej dámy. Keď táto dobehne až k dverám, tieto sa automaticky zavrú, električka sa rozbehne a triumfálne odchádza. Áno, pochopili ste to správne, tá pani a ani jej nákupné tašky v nej nie sú. Stoja spolu zmätene na zastávke Molecova, na tej pri supermarkete. Pani neveriacky krúti hlavou a čaká na ďalší spoj. Možno prívetivejší a možno taký, ktorý urobí aj niečo navyše. Už nie pre ňu, ale pre niekoho iného. Len tak.

 

Nedávno športovými správami prebehla správa, že americký tenista Jack Sock upozornil svojho súpera, Lleytona Hewitta, ktorého podanie rozhodca označil za „out“, že to bola čiara. Po skontrolovaní podania tzv. jastrabím okom sa ukázalo, že loptička naozaj dopadla na čiaru, podanie je platné, a teda, že bod patrí Hewittovi. Sock urobil niečo navyše. Nemusel. Dokonca nielen, že navyše, ale ešte aj „proti sebe“. On stratil, súper získal. Ale bolo to fér. Nešlo o víťazstvo, o vlastný prospech, ale o pravdu. O férovosť. Spravodlivosť. Dobro. Kto teda nakoniec získal viac?

 

Nemusel, no urobil to. Tak ako vodič električky. Tiež nemusel počkať. A ani nepočkal. Aj keď mohol.

 

Máme slobodnú vôľu. Rozhodnúť sa. Môžeme, ale nemusíme. Nemusíme urobiť nič. Ale môžeme urobiť všetko. Všetko pre to, aby bol svet lepším miestom. Aj pre tých, ktorí nemusia nič. Že to nie je fér? A nič z toho nebudeme mať? Najskôr nie. Prípadne môžeme aj stratiť. Záleží na tom, ako sa na to pozrieme. „Veď čo osoží človeku, keby aj celý svet získal, a svojej duši by uškodil?“ (Mk 8, 36)

 

Zuzana Kolníková

Zuzana Kolníková, mladá lekárka, anestéziologička v „zábehu“, v bratislavskej nemocnici na Kramároch. Je aktívnou členkou Františkánskej mládeže - GIFRA, animátorkou a našou bratislavskou spolupracovníčkou.