Verím Mu!

Lenka Jurášková
21.01.2018

Zamysleli ste sa niekedy nad tým, čo pre vás znamená viera v Boha? Žijeme v našom každodennom živote kresťanstvo? Je pre nás životným štýlom? Sme pre iných svedkami radostnej zvesti? Nehanbíme sa v niektorých chvíľach za to, že sme kresťanmi? Nie sme zatrpknutí voči cirkevným inštitúciám, vôbec voči cirkvi?

V piatok som bola na modlitbe za zjednotenie kresťanov, ktorá sa uskutočnila v evanjelickej modlitebni v rámci týždňa modlitieb za jednotu kresťanov. Stretli sa tam rímskokatolíci, gréckokatolíci, pravoslávni, evanjelici augsburského vyznania, predstavitelia židovskej obce, baptisti a mnohí iní. Bolo to veľmi hlboké a milé stretnutie. Pri modlitbe bolo cítiť, že všetci, čo sme tam, máme rovnaký úmysel- zjednotiť sa. Stretnutie bolo moderované, ale boli chvíle, keď sme mohli vysloviť spontánnu modlitbu. Bolo to pre mňa veľmi obohacujúce počúvať týchto bratov a sestry.

Počas tejto akcie som sa zamýšľala nad tým, ako vieru vnímam ja a čo pre mňa znamená. Vyrastala som v rodine, ktorá nebola len katolícka. Z toho vyplývalo, že od detstva som vnímala v našej rodine ekumenického ducha. Niekedy to vôbec nebolo jednoduché, ale s odstupom času sa na to pozerám kladne. Mala som dojem, že v porovnaní s kamarátmi, ktorí vyrastali v čisto katolíckej rodine, som bola otvorenejšia voči iným denomináciám. Doteraz mám kamarátov z rôznych kresťanských cirkví a považujem to za veľké obohatenie. A nikdy som necítila z ich strany ohrozenie môjho prežívania viery.

Boh, dôvera v Neho znamená pre mňa veľmi veľa. Je to niečo veľmi intímne, o čom sa nehovorí ľahko.... Pokrstená som bola ako bábätko, čo si vôbec nepamätám. No môžem povedať, že k skutočnému prežívaniu viery, vytvoreniu si osobného vzťahu s Bohom, som sa dostala nielen vďaka vedeniu v rodine, ale, paradoxne, najmä vďaka ťažkým situáciám, v ktorých sa ocitla naša rodina.

Ako žiačky sme so sestrou chodili na Oázy- letné katolícke tábory, kde sme za pár dní prežili celý cirkevný rok. A práve tam sme odovzdali naše životy Bohu. Je to veľké rozhodnutie a oplatí sa ho urobiť!

Na modlitbách za jednotu kresťanov nás brat farár obohatil svojou úvahou o Petrovom rybolove. Povedal, že kto nastúpi na loďku k Ježišovi, nemôže nepočuť Jeho hlas... Že s Ním sa oplatí robiť aj, na prvý pohľad, nepochopiteľné veci. Peter mu povedal, že na obed nikto nespúšťa siete, a že loví sa v noci. No na Jeho slovo spustil siete.... a vytiahol plnú sieť rýb... To je to, čo chce od nás Boh- úplnú dôveru. Doslova, hodiť sa do Božej náruče, ako hovorila moja teta, sociálna sestra.

Keď tvoríš spoločenstvo s Ježišom, nemusíš sa ničoho báť...S Ním Ťa čaká krásny život....!

Lenka Jurášková