Škola počúvania

Lucia Hidvéghyová
15.01.2018

Cez Vianoce sme sa učili dívať sa srdcom a vidieť aj to, čo je skryté pod povrchom: Boha v dieťati, Kráľa v chudobe a Silu v slabosti. Počúvať Boha nás učí biblický príbeh o povolaní Samuela (v 1 Sam 3, 1-10). Stretávame sa v ňom s chlapcom, z ktorého bude významná postava biblických dejín – posledný z veľkých sudcov Izraela a prvý klasický prorok. S ním sú späté aj počiatky kráľovstva, lebo on pomaže prvých kráľov, Saula a Dávida. Samuel v príbehu po prvý raz prehovorí a jeho slová prezrádzajú veľa o ňom ako o konkrétnom človekovi, ale aj o tom, aký má byť každý prorok – aké predpoklady má mať ten, kto sa chce stať Božím mužom a Božou ženou.

Meno Samuel, po hebrejsky Šmuel, sa v príbehu nedá prehliadnuť, lebo sa nápadne často opakuje (21-krát v kapitole s 21 veršami, 12-krát v príbehu povolania). Skladá sa zo slov šmu „počúvajte!“ a el „Boh“. Anna takto nazvala svojho syna preto, že „si ho od Pána vyprosila“ (1 Sam 1, 20). Nemala deti a veľmi tým trpela. Keď raz s bolesťou „vyliala svoje srdce“ pred Pánom, on ju vypočul a syna jej dal. Samuel je dôkazom toho, že Boh počúva ľudí a odpovedá na ich prosby. Je príkladom človeka, ktorý počúva a učí sa rozpoznať Boha v tom, čo počuje. Aj nás pozýva: Šmu-el! Počúvajte Boha!

Pán prichádza za Samuelom v noci a štyri razy ho volá po mene. Chlapec sa na hlas zakaždým zobudí a vstane, ale prvé tri razy nerozozná, kto ho volá. Ide ku kňazovi Helimu, ten ho pošle naspäť a on potom znova zaspí. – Príbeh ukazuje, aký je Boh nesmierne trpezlivý. Zavolá do ticha prvý raz a Samuel počuje, ale to nestačí, lebo ide k Helimu... Nevie, komu hlas patrí. A Boh? Nechá ho odísť, aj zaspať, ale potom volá po druhý raz. Samuel opäť počuje a vstane, ale stále nevie, kto ho volá. Má počúvať ešte pozornejšie? Vráti sa od Heliho a zaspí. Boh má čas, neponáhľa sa. Zavolá aj po tretí raz a čaká. Znova vidí bdelosť aj ochotu, ale Samuel ani na tretí pokus neodpovedá Bohu – a on sa nehnevá, neláme palicu, neodchádza znechutený. Vie, že chlapec potrebuje radu skúseného kňaza. Keď ju prijme, dostáva štvrtú šancu. Načúva a odpovedá, ale stále nemá istotu. Veď Heli mu kázal povedať „hovor Pane, tvoj sluha počúva“, ale on Božie meno vynechá a povie len „hovor, tvoj sluha počúva“. Vypestovať si bystrý sluch a počuť hlas nestačí. Aj ten, kto vie počúvať, sa musí ešte naučiť rozpoznať pôvodcu hlasu a potom načúvať srdcom, bez slova uvažovať o Slove. Až potom ho môže vypočuť a prijaté slovo uskutočniť.

Možno Boh zámerne povoláva Samuela za proroka práve v noci, keď je normálne spať, aby vynikla jeho ochota počúvať. Keď Samuel začuje hlas po prvý raz, okamžite odpovedá „tu som”. Táto odpoveď (po hebrejsky hineni, zo slov hine „hľa“ a ani „ja“) je odpoveďou maximálnej pripravenosti a úplnej oddanosti sluhu voči pánovi. Takto odpovedá napr. Abrahám Bohu, keď má obetovať svojho syna Izáka, alebo Mojžiš, keď sa mu Boh prihovorí z horiaceho kríka. Takto odpovedajú tí, čo sú k dispozícii, kedykoľvek, okamžite a celkom. S týmto predpokladom sa z obyčajného človeka môže stať Boží muž a Božia žena. Samuel hovorí svoje prvé „tu som“ ešte skôr, než príde k Helimu – akoby to bol jeho základný životný postoj: som pripravený a som k dispozícii. Aj vďaka tomu sa z neho stane ten, kto počuje a počúva Boha a vedie k tomu aj iných, Šmu-el.

Zaujímavé je, že „Samuel spal v Pánovom chráme, kde bola Božia archa“ (1 Sam 3, 3). Keď človek spí, nepremýšľa, ani nehovorí. Jeho myseľ a pery sú pokojné. Samuelov spánok môže byť preto obrazom ticha, do ktorého ľahšie vstupuje slovo, obrazom ľudského mlčania, do ktorého zaznieva Boží hlas. Ak dnešné čítanie pochopíme ako pozvanie k hlbokému vnútornému stíšeniu sa, potom vystúpi do popredia práve to, že Samuel spí v Pánovom chráme, v najsvätejšej časti svätyne, kde je Božia archa, na mieste Božej prítomnosti. Cieľom stíšenia sa nie je ticho ako „umlčané slovo“, ale otvorenosť pre Slovo, ktoré zostupuje do nemej duše, aby potom mohla spievať novú pieseň, na Božiu slávu. Nech aj naše vnútorné stíšenie sa pripomína odovzdané spočinutie pri Pánovi, akoby sme sa uložili spať v Božej blízkosti, pripravení kedykoľvek mu odpovedať „tu som“.

Lucia Hidvéghyová

Ďalšie zamyslenia tohto autora