Vyberte si Váš obľubený kláštor


DEUS MEUS ET OMNIA _ nové cd

Brat OFM ,  29.01. 2018

hudba františkánskych skladateľov zo Slovenska z 18. storočia OPUS FRANCISCANUM Na novom cd DEUS MEUS ET OMNIA sú diela františkánov P. G. Dettelbacha (1739–1818),P. P. Roškovského (1734–1789) a anonymných františkánskych skladateľov zo Slovenska z 18. storočia, nahraté v novodobej premiére z originálnych dobových rukopisov v podaní vokálno-inštrumentálneho súboru Františkánska schóla Bratislava. CD nesie názov podľa jednej zo skladieb Deus meus et omnia (Môj Boh a moje všetko), čo sú slová sv. Františka z Assisi (1181–1226) uvedené v jednom z jeho neskorších životopisov (Actus beati Francisci 1327–1337). FRANTIŠKÁNSKA SCHÓLA BRATISLAVA:zbor – bratia františkáni:  br. Efrém Tomáš Zemjánek, br. František Mária Kadlečík, br. Ján Krstiteľ de la Salle Jozef Hóly, br. Rufín Tomáš Halčin, br. Samuel Martin Takács, br. Bartimej Peter Štipák, br. Jakub Branislav Martaus Hilda Gulyásová – soprán, Tomáš Šelc – basbarytón Juraj Tomka – husle, Júlia Urdová – viola,Gregor Regeš – violončelo, Lumír Machek – kontrabas, Petr Jurášek (a.h.) – baroková trúbka, Jaroslav Kocůrek (a.h.) – baroková trúbka, Sylvia Urdová – organ, zbormajster Playlist: 1. P. Gaudentius Dettelbach OFM (1739–1818): SALVE REGINA 5.36 2. anonym: GAUDE VIRGO GLORIOSA 3.36 3. P. Pantaleon Roškovský OFM (1734–1789): REGINA CAELI LAETARE 4.15 4. anonym: IN TE DOMINE SPERAVI 3.41 5. P. Gaudentius Dettelbach OFM (1739–1818): DEUS MEUS ET OMNIA 3.58 6. anonym: CONTESTOR AMOREM 3.37 7. anonym: O SALUTARIS HOSTIA 2.04 8. anonym: PIETATE SI CAREREM 5.34 9. P. Franz Joseph Leonti Meyer von Schauensee (1720–1789): AVE VIRGO SPES REORUM 7.06 10. P. Gaudentius Dettelbach OFM (1739–1818): SALVE SUPREMI REGIS 5.02 11. P. Pantaleon Roškovský OFM (1734–1789): HAEC DIES QUAM FECIT DOMINUS 5.53 Vydanie CD nahrávky z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

...

Kalendár

28.05. 2018

Výročie úmrtia:

+ 1809
P. Hieronym Ostratický

Galéria fotografií
z naších akcií
PRIPRAVUJEME: Naša služba

Mňa sa to netýka

Zuzana Kolníková ,  09.03. 2018

Pozrieš si večer v pokoji domova televízne správy, vypukol nový ozbrojený konflikt na druhom konci sveta a ty si svojim spôsobom rád, že sa ťa to netýka. V Ázii mučia a zabíjajú kresťanov len pre ich vieru, ale tu sme našťastie v pohodičke, teba sa to netýka. V práci tvoj kolega neustále zhadzuje druhého a ty si rád, že si nevybral teba, že sa ťa to netýka. Na zastávke autobusu si chlapík zapáli rovno pod piktogramom preškrtnutej cigarety, tesne nad kočíkom akejsi mladej ženy, ktorá sa len smutne presunie spod prístrešku na dážď a ty si rád, že sa ťa to netýka. Z bytu nových susedov sa pravidelne ozýva strašný krik, hádky a buchot a na druhý deň potom vždy suseda chodí so slnečnými okuliarmi, aj keď vonku prší. A ty si rád, že sa ťa to netýka. Kolegyne neustále ohovárajú tú ďalšiu, novú, ty sa nezapojíš, ostaneš ticho a vytešuješ sa, ako si odolal. Veď sa ťa to vôbec netýka. Fakt sa ti zdá, že tá matikárka si zasadla na Sašu zo zadnej lavice, a ona sa pritom naozaj učí, ale čo, veď teba sa to netýka. Dano, tvoj kamoš, sa ti už dlhšie zdá nejaký divný, smutný, nič ho nebaví, aj si počul, že niečo rieši, ale veď čo sa ho budeš pýtať, teba sa to predsa netýka. Na ulici leží nejaký muž, nevyzerá zrovna fit, ale je taký nejaký špinavý, asi bezdomovec, prejdeš radšej na druhú stranu cesty, veď teba sa to aj tak netýka. V našej krajine vládne korupcia, nespravodlivosť a krivda, ale veď teba sa to netýka. Ty si žiješ vo svojej bubline, v ktorej ti je celkom fajn. A že niekoho zabili, keď sa snažil poukázať na pravdu a na to, ako to tu naozaj je? Veď teba sa to v podstate netýka…   Jedine, že by ten ozbrojený konflikt vypukol u nás a aj tých kresťanov že by začali prenasledovať a stínať tu u nás. Ale to predsa nehrozí... Alebo že by si ďalšou obeťou šikanujúceho kolegu bol ty. A že by ten chlapík na zastávke fúkal dym na tvojho syna. A suseda skončila s trvalými následkami na áre po bitke od manžela? A čo keď kolegyne nabudúce budú ohovárať teba? A dejepisárka si zasadne na teba? Alebo Dano skočí z okna, pretože mal ťažké depresie z rozvodu rodičov a nemal o tom s kým hovoriť? A keď zistíš, že tvoj dedko odpadol na ulici a všetci ho obchádzali, lebo padol do blata a bol špinavý? A keby si na vlastnej koži zistil, ako “funguje” súdnictvo, či spravodlivosť? Potom sa ťa to začne týkať? Či až vtedy, keď zastrelia teba?   “Poznám tvoje skutky, že nie si ani studený ani horúci. Kiež by si bol studený alebo horúci! Takto, že si vlažný, ani horúci, ani studený, už- už ťa vypľúvam z úst.” Zjv 3, 15- 16

...

Láska...

Lenka Jurášková ,  01.03. 2018

Láska je trpezlivá, láska je dobrotivá, nezávidí, nevypína sa, nevystatuje sa, nie je nehanebná, nie je sebecká, nerozčuľuje sa, nemyslí na zlé, neteší sa z neprávosti, ale raduje sa z pravdy. Všetko znáša, všetko verí, všetko dúfa, všetko vydrží. Veľa ľudí hovorí o láske, ale málokto ju v skutočnosti žije... A málokto sa učí tejto láske, o ktorej sa píše vo Svätom Písme. Pôst sa dá chápať rozlične. Niekto ho vníma ako čas sebazapretia, čas prinášania obety v rôznych podobách, čas intenzívnejšej modlitby, čas pokorenia sa pred Bohom, čas odopierania si rozličných podnetov z vonku. Pre mňa je tohtoročný pôst vzácnym časom, kedy ma Boh aj cez ťažšie skutočnosti učí ako mám milovať a ukazuje mi, ako ma miluje On. Keď sedím v našej Bazilike svätého Kríža, nemôžem odtrhnúť zrak od ukrižovaného Krista. Veľmi ma presahuje Jeho spôsob milovania... Na jednej letnej Gifre sme ako hlavnú tému tábora mali výrok svätého Františka z Assisi: „To, čo sa mi zdalo trpké, premenilo sa mi na sladkosť tela i duše.“ Počula a čítala som už o Františkovi dosť a najviac sa mi páči práve táto myšlienka. Je taká úprimná a tým pádom aj hlboká a príťažlivá! Ešte, keď viete kontext, ktorý hovorí o tom, ako svätý František objal malomocného, je to o to sympatickejšie. Tento Františkov výrok ma sprevádza i v mojom povolaní lekárky a dennodenne sa tomu učím, aby moja láska bola autentická aj v mojej práci. Svätý František, ďakujem za Tvoj príklad milovania! Počas tohto pôstu som sa už viackrát v mysli vrátila k jednému hlbokému zážitku, ktorý sa odohral v jednej z mojich prvých služieb na pediatrii. Kolegyne poobede odišli z práce a ostala som v službe sama. Zrazu mi volali sestry z novorodeneckého, že sa bude rodiť dieťa s viacerými vrodenými vývojovými chybami a teda musím byť pritom. Pôrod bol pomerne hladký. Naše sestry zobrali bábätko a uložili na termolôžko. Keď som ho videla, bolo mi ťažko. Toto dieťatko bolo veľmi stigmatizované už na prvý pohľad, nehovoriac o vnútorných vrodených chybách. Pozerala som naňho a v mysli sa mi odohrávalo kadečo. Vedela som, že z objektívneho medicínskeho hľadiska nemá šancu prežiť, ale vo vnútri som prežívala boj sama so sebou aj s Bohom. Sestry mi podali svätenú vodu a pokrstila som ho. Potom sme zabezpečili potrebnú starostlivosť a uložili do inkubátora. Po odchode z novorodeneckého oddelenia som šla na toaletu, kde som dávala otázky Bohu. Prečo sa narodilo dieťa, ktoré nemá šancu prežiť? Prečo som tam bola práve ja? Prečo mi vtedy, ako mladej 28- ročnej lekárke, dal také veľké kompetencie? Prečo musím rozhodovať o takých vážnych veciach, keď sa jedná o ľudský život? Musela som to vnútorne rýchlo spracovať, pretože ma na oddelení čakali ďalší pacienti. Večer mi to ale nedalo, šla som k inkubátoru, stála som tam dlhý čas, v duchu som sa modlila. Dala som si zavolať jeho mamku, keďže bola skoro po pôrode zotavená. Otvorene som jej vysvetlila situáciu a chvíľu sme sa rozprávali. Povedala mi, že od istého mesiaca vedela, že dieťa bude mať početné vývojové vady a aj napriek tomu, že jej odporúčali umelo ukončiť tehotenstvo, rozhodla sa ho donosiť a porodiť. Ako som ju počúvala, žasla som nad jej pokojom a poďakovala som jej za toto neľahké a zároveň šľachetné rozhodnutie. Silno som ju vystískala a povedala, že budú mať anjelika. Potom som ju nechala pri inkubátore samu, no neprestala som ju z menšej vzdialenosti sledovať. Fascinovalo ma to, ako si naplno užívala vzácne chvíle. Musím ešte podotknúť, že tento novorodenec po narodení nezaplakal, nekričal, nehýbal sa ako iné deti po pôrode, len ležal, sledoval očami, dýchal, no neprejavoval iné známky. Keď som opäť prišla k inkubátoru, všimla som si ohromnú skutočnosť- keď sa mu mamka prihovárala, tiekli mu z očí slzy a pritom spokojne ležal, nebolo počuť žiadne vzlyky, nehýbal sa. Tento moment bol pre mňa taký silný, že mi vyhŕkli slzy, musela som sa na chvíľu vzdialiť...Vtedy som si uvedomila, že mi to niečo pripomína- stretnutie Panny Márie s Ježišom na Jeho krížovej ceste...O deň a pol po narodení Jakub odišiel do neba. Jakub, ďakujem, že si tu bol! I keď krátko, ale zato intenzívne! Kráčať s Kristom je výzva! Nebojme sa s Ním kráčať aj po Jeho krížovej ceste a učiť sa tak Jeho láske...

...

Ja som zodpovedná...

Katarína Štrbová ,  10.02. 2018

Nebolo to tak dávno, keď som si v situácii, keď som mohla pre niekoho niečo urobiť, zvykla hovoriť: prečo práve ja, veď som čosi urobila už minule a mohol by teraz aj niekto iný. Ale dobro sa nedá robiť do zásoby a nikdy sa nedá prísť do bodu, kedy sme ho už urobili dosť a viac netreba. V poslednom čase som si začala stále viac uvedomovať, že som zodpovedná za to dobré, čo môžem urobiť ja, aj vtedy, keď môžu v rovnakej veci pomôcť aj iní. To, ako sa k tomu postavia, je na ich svedomí a na ich rozhodnutí, v žiadnom prípade to však nemôže slúžiť na ospravedlnenie toho, že sama nič neurobím. A zistila som, že zrazu vidím okolo seba viac možností robiť dobro. Nie vždy je to ľahké, častokrát musím premáhať svoju pýchu, lenivosť, často pridlho špekulujem, či toto naozaj Pán odo mňa chce, ako to ten druhý príjme a naozaj veľmi často sa mi to nedarí, ale vždy dostanem novú šancu. Kým som sa pýtala, prečo ja a nie niekto iný, ako keby som vedome zatvárala oči len preto, aby som nevidela potreby iných a nemusela sa k nim zodpovedne postaviť a urobiť to, čo je v mojich silách. Áno, bolo to možno pohodlnejšie, ale neprinieslo mi to pokoj. Vôbec to nemusí byť niečo veľké. Niekedy stačí len vypočuť, venovať chvíľu času, ozvať sa, aj keď sa mi práve nechce, aby ten druhý vedel, že naňho myslím nielen vtedy, keď od neho niečo potrebujem, možno poslať SMS-ku alebo mail, keď cítim, že niekto potrebuje povzbudenie, nevyhnúť sa človeku, ktorého práve "nemusím" alebo len mlčať a držať za ruku vtedy, keď slová nepomáhajú. Verím, že cez takéto maličkosti si nás Pán vedie a učí, aby sme sa vedeli správne rozhodnúť aj vtedy, keď si to bude vyžadovať z našej strany veľké obety, aby sme vtedy nerozmýšľali čo za to, či sa to oplatí a či nebudeme musieť obetovať niečo z "vlastného" (pohodlia, času, plánov či peňazí...). Môže sa totiž stať, že sa budeme rozhodovať tak dlho, že v lepšom prípade nás predbehne niekto pohotovejší, v tom horšom už bude na pomoc neskoro. Na začiatku každej svätej omše sa vyznávame okrem hriechov spáchaných myšlienkami, slovami a skutkami aj z tých, ktoré sme spáchali tým, že sme neurobili nič – vtedy, keď sme mali a mohli urobiť dobro a my sme ho zanedbali. Nepomôžu výhovorky, že sa nedalo. Modlitba je tu vždy, aj v situáciách, ktoré sa nám zdajú beznádejné a v ktorých inak pomôcť nedokážeme. Lebo niekedy je tou najväčšou obetou prijať vlastnú bezmocnosť a neschopnosť pomôcť, hoci by sme veľmi chceli a zveriť celú vec Tomu, ktorý jediný pozná riešenie. Verme, že ak nás bude potrebovať, dá nám vedieť čas aj spôsob. Tak dobre počúvajme...

...

Verím Mu!

Lenka Jurášková ,  21.01. 2018

Zamysleli ste sa niekedy nad tým, čo pre vás znamená viera v Boha? Žijeme v našom každodennom živote kresťanstvo? Je pre nás životným štýlom? Sme pre iných svedkami radostnej zvesti? Nehanbíme sa v niektorých chvíľach za to, že sme kresťanmi? Nie sme zatrpknutí voči cirkevným inštitúciám, vôbec voči cirkvi? V piatok som bola na modlitbe za zjednotenie kresťanov, ktorá sa uskutočnila v evanjelickej modlitebni v rámci týždňa modlitieb za jednotu kresťanov. Stretli sa tam rímskokatolíci, gréckokatolíci, pravoslávni, evanjelici augsburského vyznania, predstavitelia židovskej obce, baptisti a mnohí iní. Bolo to veľmi hlboké a milé stretnutie. Pri modlitbe bolo cítiť, že všetci, čo sme tam, máme rovnaký úmysel- zjednotiť sa. Stretnutie bolo moderované, ale boli chvíle, keď sme mohli vysloviť spontánnu modlitbu. Bolo to pre mňa veľmi obohacujúce počúvať týchto bratov a sestry. Počas tejto akcie som sa zamýšľala nad tým, ako vieru vnímam ja a čo pre mňa znamená. Vyrastala som v rodine, ktorá nebola len katolícka. Z toho vyplývalo, že od detstva som vnímala v našej rodine ekumenického ducha. Niekedy to vôbec nebolo jednoduché, ale s odstupom času sa na to pozerám kladne. Mala som dojem, že v porovnaní s kamarátmi, ktorí vyrastali v čisto katolíckej rodine, som bola otvorenejšia voči iným denomináciám. Doteraz mám kamarátov z rôznych kresťanských cirkví a považujem to za veľké obohatenie. A nikdy som necítila z ich strany ohrozenie môjho prežívania viery. Boh, dôvera v Neho znamená pre mňa veľmi veľa. Je to niečo veľmi intímne, o čom sa nehovorí ľahko.... Pokrstená som bola ako bábätko, čo si vôbec nepamätám. No môžem povedať, že k skutočnému prežívaniu viery, vytvoreniu si osobného vzťahu s Bohom, som sa dostala nielen vďaka vedeniu v rodine, ale, paradoxne, najmä vďaka ťažkým situáciám, v ktorých sa ocitla naša rodina. Ako žiačky sme so sestrou chodili na Oázy- letné katolícke tábory, kde sme za pár dní prežili celý cirkevný rok. A práve tam sme odovzdali naše životy Bohu. Je to veľké rozhodnutie a oplatí sa ho urobiť! Na modlitbách za jednotu kresťanov nás brat farár obohatil svojou úvahou o Petrovom rybolove. Povedal, že kto nastúpi na loďku k Ježišovi, nemôže nepočuť Jeho hlas... Že s Ním sa oplatí robiť aj, na prvý pohľad, nepochopiteľné veci. Peter mu povedal, že na obed nikto nespúšťa siete, a že loví sa v noci. No na Jeho slovo spustil siete.... a vytiahol plnú sieť rýb... To je to, čo chce od nás Boh- úplnú dôveru. Doslova, hodiť sa do Božej náruče, ako hovorila moja teta, sociálna sestra. Keď tvoríš spoločenstvo s Ježišom, nemusíš sa ničoho báť...S Ním Ťa čaká krásny život....!

...

PRIPRAVUJEME: Františkánska spiritualita
...

Výzva k spoločnej modlitbe

Felix Mária OFM

Modlitba a pôst za pokoj a spravodlivosť vo Svätej Zemi
V týchto dňoch bola zaslaná všetkým bratom františkánom výzva k modlitbe a k pôstu za pokoj a spravodlivosť vo Svätej Zemi. Výzvu sprostredkoval náš generálny minister br. Michael A. Perry, OFM na podnet Kustóda Svätej Zeme, br. Francesca Pattona, OFM a apoštolského administrátora v Jeruzaleme Mons. Pizzaballu OFM. Výzva je reakciou na súčasnú veľmi vážnu situáciu vo Svätej Zemi.
Vyšší predstavitelia Rádu, nás pozývajú k spoločnej modlitbe a k pôstu predovšetkým počas vigílie Zoslania Ducha Svätého a počas slávnosti Zoslania Ducha Svätého. V modlitbe pamätajme aj na všetky obete tohto napätého konfliktu a tiež na politických predstaviteľov, aby čím skôr mierovým spôsobom vyriešili tento dlhotrvajúci stav.
Prosíme, aby ste počas osobných, či spoločných modlitieb pamätali na tento úmysel a zároveň pozvali čím viac veriacich k spoločnému úmyslu.
Viac informácii nájdete na oficiálnej stránke nášho Rádu: https://ofm.org/blog/prayer-and-fasting-for-peace-and-justice-in-the-holy-land/
PS: V pondelok 21.5.2018 bude rokovať aj Bezpečnostná rada OSN, ktorá má odsúdiť postup Izraela proti palestínskym demonštrantom a vyzvať na vytvorenie medzinárodnej ochrannej misie na palestínskych okupovaných územiach.
brat Felix Mária, OFM - provinciálny animátor diela Spravodlivosť, pokoj a ochrana stvorenstva