Konvertitom, ktorí sú na začiatku cesty dokonalosti, sa zdá všetko, čo od nich evanjelium vyžaduje ľahké. Majú dojem, že svätosť už držia v rukách. Veď modliť sa, to nie je pre nich žiadna záťaž; dokážu aj celú noc stráviť na nej. S radosťou bežia poslúžiť starým a opusteným ľuďom... Prvé nadšenie, ktoré je dobrým vetrom do plachát duchovnej lodičky, je dobré a Pán ho dáva tým, ktorých chce k sebe pritiahnuť. Lenže po priaznivom vetre prichádza bezvetrie, ale i búrka a víchor, ktorý ženie loďku späť.  Toto je jedna z okolností, kedy čnosť nádeje potrebuje posilnenie. Na ceste dokonalosti, práve vtedy, keď mizne vietor z plachát nadšenia ísť vpred za svojím pôvodným cieľom, musíme zvlášť zmobilizovať nádej a postaviť ju proti všetkej beznádeji (porov. Rim 4, 18).

Život, ktorý rastie a rozvíja sa, nie je život celý. Je rozdelený na časové obdobia. Ak však nevidíme celok, časť z neho nám nedáva zmysel. Z toho dôvodu život potrebuje perspektívu budúcnosti, s ktorou je spojená nádej.

Istý pedagóg vykonal malú štatistiku v niekoľkých kníhkupectvách. Zisťoval koľko titulov z odbornej literatúry určených pre širšiu (nielen odbornú) verejnosť ponúkajú a kto ich kupuje. Neudivilo ho, že je o ne menší záujem, než o knihy zábavného žánru. Zarazil ho fakt, že odborné knihy spomínaného druhu kupujú prevažne ľudia, ktorí nemajú maturitu. Majú potrebu vzdelávať sa. Naopak, tí s maturitou, stratili záujem o ďalšie vzdelávanie. Pedagóg na záver svojho výskumu povedal: „Pre mňa je oveľa dôležitejší stály záujem o vzdelanie, než nezmyselná spokojnosť s niekoľkými vedomosťami, naučenými v škole.“

Kresťanom sa neraz ujde výčitka typu: „Ako veriaci v Boha, by ste sa nemali dopúšťať nedokonalostí; mali by ste byť dokonalí, ako je dokonalý on!“