Správy
Home
Správy z kláštorov
Správy z misií
Fraternitas
Rôzne správy
Články bratov
Galéria
Kázne
Slovo do týždňa
Novinky
Z galérie
Random Picture
vianoce 23
Svätá zem
OFM Správy
Články
Nehemiáš, alebo Pôst a modlitba - 4.3.2009 PDF Vytlačiť E-mail
Užívateľské hodnotenie: / 0
NajhoršíNajlepší 
Napísal bratislava   
Štvrtok, 05 Marec 2009 15:20

Nehemiáš,

alebo Pôst a modlitba 


Minulý týždeň na Popolcovú stredu som sa v príjemnej meditatívnej atmosfére sv. omše sprevádzanej spevmi v duchu Taizé a v atmosfére tmy a plápolajúcich sviec pokúsil ponúknuť vám uvedenie do Pôstneho obdobia. Dnes môžeme v našej pôstnej téme pokračovať, a to pripomenutím si biblickej postavy Nehemiáša a témou vzťahu pôstu a modlitby.

    Ezdráš a Nehemiáš sa považujú za zakladateľov judaizmu (Ezdráša sme spomínali minule.) Obaja patria medzi významné postavy dávnych židovských dejín, hoci my kresťania na nich zabúdame. Obaja keď stáli pred rozhodnutím konať v prospech v prospech obnovy spoločenského i náboženského života, postili sa a modlili.

    V piatom storočí pr. Kr. Nehemiáš, ktorý bol čašník na kráľovskom dvore perzského kráľa Artaxerxesa I., sa dopočul o ťažkej situácii Židov v Jeruzaleme. Nehemiáš hovorí, že keď sa dozvedel o ťažkom položení ľudu v Jeruzaleme a o tom, že mestské múry sú zborené a brány mesta zničené, pochytil ho smútok a niekoľko dní sa postil a modlil. Potom si vyžiadal od kráľa povolenie prevziať správu Jeruzalema ako kráľov námestník. V tejto funkcii obnovil mestské múry, postaral sa o bezpečnosť mesta, postavil sa proti vykorisťovaniu chudobných. Dohliadal na dodržiavanie Mojžišovho zákona, zvlášť pripomínal zachovávanie sobotného pokoja.

    Aj v jeho živote vidíme pôst a modlitbu ako neoddeliteľnú súčasť nového začiatku, novej cesty, ako súčasť premýšľania, čo a ako ďalej, ako nutný prostriedok prečistenia mysle. 

Pôst, modlitba a almužna tvoria v biblickej kultúre trojicu dobrých skutkov. Nie sú chápané ako tri samostatné prvky, ale sú navzájom prepojené, je medzi nimi vnútorný vzťah. Najčastejšie zaznievajúca definícia modlitby je, že modlitba je rozhovor s Bohom. Toto je síce pekné, ale nie celkom to vystihuje vec. Nechcem teraz rozoberať tému modlitby, lebo to nie je teraz naším cieľom, iba pripomeniem, že táto definícia nám môže priniesť v praxi veľa ťažkostí. Pretože, napríklad, ako si mám predstaviť rozhovor s Bohom, ak sa s ním v skutočnosti nemôžem priamo rozprávať? Ak má byť modlitba rozhovorom s Bohom a zároveň s Bohom ako takým sa rozprávať neviem, pretože nestojí predo mnou ako fyzická bytosť, ako potom chápať moju vlastnú modlitbu? Okrem toho, ak by som modlitbu chápal ako takýto rozhovor, ako môžem povedať, čo a ako mi odpovedá môj „komunikačný partner“, čiže Boh? Ako môžem mať vedomie, čo je jeho slovom a čo je tým mojím, ak rozhovor prebieha stále iba vo mne, v mojom vnútri? Toto sú len niektoré náznaky ťažkostí pri chápaní modlitby ako rozhovoru s Bohom. Samozrejme, daná definícia má svoje opodstatnenie a nie je zbytočná, ale toto teraz rozoberať nebudeme. Iba si povedzme, že omnoho lepšie je chápať modlitbu ako pozdvihnutie duše a ducha k Bohu. Tak či onak my máme pocit, že modlitba je iba takýto čisto duchovný úkon. Ale pre dávnych duchovných majstrov bola modlitba omnoho viac: nebol to iba čisto duchovný, duševný úkon, ale bol to úkon celého ľudského bytia, dokonca aj tela. To sa prejavovalo napríklad aj v modlitbových gestách. Roztiahnuté ruky s dlaňami nahor symbolizovali otvorenosť človeka pred Bohom, dotyk zeme čelom (napríklad aj u moslimov) je vyjadrením pokory pred Bohom. Tieto gestá sú už samé osebe modlitbou. Takáto jednota sa prejavuje aj v spojení modlitby a pôstu. V biblickej tradícii a u duchovných majstrov pôst a modlitba sú neoddeliteľné: pôst vyjadruje, že to s mojou modlitbou myslím vážne a zintenzívňuje modlitbu, modlitba dodáva hĺbku a duchovný zmysel môjmu pôstu. Ak sa napríklad za niečo alebo za niekoho modlím a modlitbu doplním pôstom, potom do svojho úmyslu zapájam celú moju existenciu, celého človeka, nie len slová (modlitby). Ezdráš a Nehemiáš sú jednými z tých biblických postáv, ktoré ukazujú práve na toto spojenie pôstu a modlitby, pričom modlitba je tu takmer vždy prosebná: za niečo, alebo za niekoho. To znamená, že nábožný Izraelita vyjadruje a vyznáva, že si nevystačí sám so svojimi silami, ale že je odkázaný na Boha, že musí vzhliadať k Bohu a do svojej prosby vložiť celé svoje bytie. V Markovom evanjeliu (9. kap.) v istej situácii Ježiš hovorí, že danú chorobu možno uzdraviť iba pôstom a modlitbou. Hoci slovo „pôst“ je tu neskorší dodatok, práve tento dodatok svedčí o tom, že v ranej cirkvi rozumeli pôstu ako prvku, ktorý podporuje, dopĺňa modlitbu a posilňuje jej účinok, že pôst a modlitba v ranokresťanskej praxi patrili k sebe.

    Pôst prečisťuje našu myseľ, pomáha nám jasnejšie vidieť veci. Pomáha nám osvojiť si súcit, spolucítenie a pod. Aj z toho vidieť, že pôst a modlitba patria k sebe. 

Gándhí učil, že modlitba nie je možná bez pôstu, ak chápeme pôst v najširšom zmysle. Gándhí vždy, keď cítil, že jeho slová nedosahovali cieľ, rozhodol sa pre pôst. Podivuhodne ním dosiahol to, čo niekedy nedosiahol slovami. Pôst bol potvrdením, že svoje slová i modlitby myslí vážne. Pri uvedení do Pôstneho obdobia som už spomenul, že pôst (hladovka) je niekedy politickou akciou a že ho ako účinný prostriedok objavili mnohí aktivisti a protestné hnutia. Keď sa Gándhí postil, všetci cítili, že to so svojimi slovami o mieri a pokoji myslí naozaj vážne a že to nie je z jeho strany politická demagógia. Keď protestné hnutia držia hladovku, tí druhí vidia, že to so svojím protestom myslia vážne. Pôst je tu ako prostriedok nenásilia. 

Ak sa vrátime k nášmu duchovnému kontextu, môžeme teda povedať, že pôst dopĺňa modlitbu, dáva jej ešte väčšiu váhu a hĺbku. Pôst prečisťuje myseľ, umožňuje jasnejšie vidieť veci, čo je pre modlitbu a vnútorný pohľad ducha a duše nevyhnutné. Modlitba zas dáva hĺbku pôstu. Takto tvoria pôst a modlitba jeden celok, ktorého silu a hĺbku pocítime iba vtedy, ak si to skutočne aj sami vyskúšame. Skúsme to niekedy v tomto pôstnom období. Skúsme možno takú zdanlivo banálnu vec ako je jeden deň modlitby a prísneho pôstu za pokoj a mier vo svete. Možno sa pred nami otvorí nová, netušená a nečakaná skúsenosť. Alebo tí, ktorí žijú v rehoľných komunitách, si môžu vyskúšať jeden deň prísneho pôstu a modlitieb za komunitu. Možno budú mať skúsenosť, že ich samých to akosi prirodzene vedie k väčšej pokore a láske k druhým a možno budú mať skúsenosť aj s tým, ako sa pred ich zrakom objavia pozitívne črty tých druhých, ktoré predtým prehliadali. Alebo iní si môžu skúsiť jeden deň pôstu a modlitieb za ich rodinu, v ktorej žijú. Možno budú mať skúsenosť, že ich samých to viedlo k väčšej všímavosti k ostatným v rodine. Pôst a modlitba takto otvára nové pohľady ducha, pretvára postiaceho sa a modliaceho sa človeka. Vyskúšajme si to a možno sa pred nami naozaj otvorí nová, nečakaná a obohacujúca skúsenosť. Stojí to za to. 
 

Ján K. Balázs

Bratislava, františkánsky kostol, mládežnícka sv. omša,

4. 3. 2009
LAST_UPDATED2