„Oprav môj dom!“


Hoci väčšina z nás túto výzvu nepočula vo sne ako svätý František pred osemsto rokmi,
tiež sme sa na ňu rozhodli reagovať, a to svojim príchodom do Kremnice, kde sa konal
už ôsmy ročník tradičného letného tábora františkánskej mládeže – Gifra.

Začali sme 13. júla, keď sme svoje veľké batohy, obohatené netradične o monterky, rukavice
a iné pracovné nevyhnutnosti, priniesli do priestorov základnej školy pre sluchovo postihnutých.
Tá sa stala na celý týždeň našim domovom. Triedy sa zmenili na sardinkárne spacákov a telocvičňa
nám slúžila ako kaplnka i spoločenská miestnosť. Veď nie nadarmo sa hovorí, že kde je túžba, tam
je i cesta. Ale i brána. A tak sme sa teda rozdelili: na Bránu (sedem skupiniek čerstvých gifrákov)
a Cestu (tri skupinky ostrieľaných gifrákov) a pustili sa do práce na scénkach tentokrát
inšpirovaných remeselníckymi cechmi (od zámočníkov cez obuvníkov a strechárov až po mlynárske a
pekárske cechy). Aby sme si však nemysleli, že sa o práci bude iba rozprávať, už v utorok sme po raňajkách odprevadili „cestárov“ ku kláštoru, kde sa mohli naplno realizovať pri lopatovaní,
fúrikovaní, či inej bohumilej činnosti. My, „brankári“, sme zatiaľ spoznávali život svätého
Františka, jeho mladosť, túžby, sny, jeho ideály. Poobede sme si však s „cestármi“ vymenili úlohy,
aby ani naše ruky nezostali bez mozoľov, a aby aj ich srdcia mohli čerpať z Františkovej
spirituality.


Popri práci na kláštore a v skupinkách nás denno-denne čakala večerná svätá omša a program,
počas ktorého sme spolu s kremnickými farníkmi a s členmi spoločenstva OFMD mohli prežívať
naozaj kúzelné chvíle, pokojne aj Vianoce. Dôkaz? V júlovej horúčave sme si zaspievali koledy,
zjednotili sme sa pri speve žalmu „Dnes sa nám narodil Spasiteľ, Kristus Pán“ a priniesli sme mu naše
skromné dary priamo k jasličkám. Nezostalo to však iba pri vonkajších prejavoch, zahĺbili sme sa do
tajomstva Vtelenia, ku ktorému s obrovskou úctou pristupoval samotný svätý František. Bol to muž
ozajstnej bázne pred Božími vecami. Pred všetkými. Aj pred utrpením Krista na Golgote. Počas svojho
života dostal aj viditeľné znaky Jeho utrpenia – stigmy, na vrchu La Verna. Túto udalosť sme si
pripomenuli v piatok počas púte na Kremnické Bane, ktorú sme prešli v úplnej tichosti a samote,
samozrejme s Bohom. Bol to deň, kedy sme nepracovali na oprave kláštora, ale zamerali sme sa na opravu
Božieho chrámu v každom z nás, pretože len keď my sami budeme dobrými stavbami, môžeme budovať a
opravovať aj svet okolo. A to sme si odniesli aj domov, pretože výzva „Oprav môj dom!“ nestratila svoju
silu nedeľným odchodom, ba práve naopak, stala sa ešte naliehavejšou. A tak stavajme, murujme, budujme
tam, kde sa práve nachádzame, a hlavne… na Skale :o).

Ďakujeme za krááásny týýýždeň! Hlavne Bohu, ale aj svätému Ferkovi a samozrejme aj všetkým ľuďom
dobrej vôle!

Hanittka