Novéna pred slávnosťou sv.Františka 2020 (8.deň)

José OFM
02.10.2020

Matka Cirkev

Na Giottovej freske vyzlečenia v Hornej Bazilike sv. Františka je znázornený biskup v momente, keď zahaľuje mladíka svojim plášťom. Je to obraz, ktorý hovorí o ochrane, starostlivosti, požehnaní. V biskupovom plášti – plášti nehy – Cirkev sa zjavuje ako Matka. Menej známy je obraz, ktorý sa nachádza na biskupstve a ktorého autorom je Cesare Semeei. Tu plášť chýba. Stretnutie medzi biskupom a Františkom je vyjadrený len prostredníctvom pohybu rúk: mladík sa skloní ku kolenám biskupa, ktorý sa zase skloní k nemu, aby ho prijal, potešil, ochránil. Bernardone – s pochmúrnym pohľadom – sa vzďaľuje s biednou trofejou šiat a peňazí, ktorú mu syn vrátil. Tu sa plášťom stalo objatie. Možno aj vďaka tomuto objatiu je František celý život charakterizovaný syntézou medzi evanjeliovou radikálnosťou a láskou k Cirkvi. V jeho dobe sa množili naliehavé návratu k Evanjeliu so silným prifarbením polemiky voči Cirkvi: Kristus áno, Cirkev nie. František však povedal jediné „áno“ – Kristovi aj Cirkvi. Carlov život sa prirodzene odohráva v cirkevnom prostredí. Keď zomiera, ponúka svoj život ako obetu za pápeža a Cirkev. Pre Carla život zasadený uprostred Cirkvi má hlboký zmysel. Uvedomoval si tento dar, a trápilo ho, že mnohí si ho nevážia. Ale pre svojich rodičov sa Carlo stal „budíkom“ k praktizovaniu kresťanstva. Márne sa o to snažil František z Assisi vo vzťahu k svojmu otcovi. Carlo mal v tomto výhodu. Vplývali na neho mnohé osoby kresťanského života . Bolo to dávanie a prijímanie. Veľký vplyv na jeho život modlitby mala Beáta, poľská opatrovateľka. Výrazne na neho vplývalo prostredie katolíckej školy, ktorú navštevoval v Miláne, školy u Sestier Marcelínok a nakoniec strednej školy – nedokončenej kvôli skorej smrti – u jezuitov v Inštitúte Lea XIII. Stretával sa s mnohými kňazmi. Čo dozrievalo počas týchto stretnutí, to len Boh vie. Ale kňaz, ktorý ho dobre poznal, po jeho smrti napísal pár riadkov – akoby fotografia, ktorá ukazuje jeho dušu. „Carlo, vidím tvoje jasné a žiarivé oči. Dívaš sa nimi ale nie pohľadom tejto zeme. Pohľadom jasným a žiarivým. Oči anjela, pohľad neba.“

Modlime sa: Láskavý Bože, ty na ceste našej viery a nášho dozrievania nám posielaš bratov a sestry, aby sme v spoločenstve Cirkvi mohli rásť v poznaní a vo svätosti; ty sám buď odmenou tým, ktorí ohlasujú evanjelium, ktorí nám svojím životom, slovami, skutkami zjavujú tvoju dobrotu, tým, ktorí nás sprevádzajú na našej ceste, aby sme v spoločenstve týchto bratov a sestier mohli raz dosiahnuť spoločenstvo oslávenej Cirkvi. Lebo ty žiješ a kraľuješ na veky vekov. Amen.