Novéna pred slávnosťou sv.Františka 2020 (5.deň)

José OFM
29.09.2020

05_Chudobní ako priatelia

To že príbeh Františka z Assisi je spojený s chudobnými, je známe. Je možné niečo podobne povedať aj o Carlovi Acutisovi? Nebude to príliš? Iste nechýbajú podobnosti. Ale poďme po poriadku. Na štarte títo dvaja sa podobajú. Ten mladý Assisan, k ktorom otec Bernardone sníva, že bude dedičom jeho výhodných ziskov, sa díval niekoľko rokov na svet očami svojho otca. Aj keď od malička preukazuje – ako hovoria niektoré pramene – vznešeného a šľachetného ducha a črtu štedrosti. A keď bol s priateľmi, všetci mohli rátať s jeho mešcom... Ale na periférii Assisi, ďaleko od jeho zraku a od jeho srdca, sa zberali odpadky: malomocní, ktorými sa pohŕdalo a ktorých sa báli pre riziko nákazy, a možno to vnímali aj ako nejakú zvláštnu ideu Božej spravodlivosti... toto všetko ich robilo „nepribližiteľými“. František vyznáva túto svoju slabosť: keď som bol v hriechoch, zdalo sa my horkým priblížiť sa k malomocným. V tomto odstupe spôsobenom neuveriteľnou sociálnou a kultúrnou bariérou stredoveké kresťanstvo vnímalo jeden zo svojich najslabších miest. František pochopil, že sa tu jedná o autentickú zradu Evanjelia. Jeho obrátenie sa začalo práve týmto „prevrátením“: poslední, malomocní sa stanú prvými. Vykresľujú bod zlomu jeho života. Oni sú „miestom“ jeho obrátenia. Ale tento obrat nebol ovocím reflexie a výsledkom nejakého predsavzatia. Ako píše vo svojom Testamente, Pán ho takmer „vtiahol“ medzi malomocných. Pozval ho na stretnutie medzi nich. V ich odpudzujúcej tvári zjavil svoju ukrižovanú tvár. Nič zvláštne a prekvapujúce, ak sa číta Evanjelium: od podobenstva o boháčovi (Lk 16, 19-31) až po podobenstvo o milosrdnom Samaritánovi(Lk 10, 25-37), od blahoslavenstiev chudoby (Mt 5,3) až po posledný súd bohato vykreslený v charakteristických prípadoch ľudského utrpenia: hladní, smädní, nahí... (Mt 25, 31-46) Boh miluje všetkých, ale stojí na strane chudobných. Mladý Carlo sa skoro nechá vyrušiť volaním chudobných. Prirodzene vedel prechádzať od Krista v bohostánku ku Kristovi v chudobných. Svedectvá sú bohaté. Zo svojich úspor podporoval vývarovňu pre chudobných, ktorú spravovali kapucíni v Miláne. Jeho prejavy lásky boli skryté, delikátne. Na jeho pohrebe mama videla, že jej syn bol priateľom mnohých chudobných, bez toho, aby si to predtým všimla. Kráčajúc po tejto ceste, nasledujúc Františka, jeho láska naberala radikálne odtiene. Odtiene Evanjelia. Vynára sa otázka: vstúpil by aj on do konfliktu s rodičmi, tak ako sa to stalo u Františka? História sa nepíše s „ak“. Je však zaujímavé, že sa nahneval na mamu, keď mu kupovala nepotrebné veci. Jedno je isté: keďže Pán ho povolal skoro, uspokojil sa aj s tými prejavmi lásky k chudobným, ktoré boli možné a primerané jeho veku. Ak nedokážeš konať ako František, rob aspoň ako Carlo!

Modlime sa: Otče chudobných, ďakujeme ti za všetko, čo môžeme držať vo svojich rukách aj vo svojom srdci: čo si nám dal zo svojej štedrosti; prosíme ťa, pomôž nám vytvoriť si v rukách aj srdci priestor pre tých najbiednejších aby sme povzbudení príkladom Františka a Carla sa dokázali deliť s tým čo máme, ako nás to v Evanjeliu učí aj náš Pán, Ježiš Kristus, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov. Amen.