Novéna pred slávnosťou sv.Františka 2020 (4.deň)

José OFM
28.09.2020

01_Eucharistia

Originálny obraz, ktorým Carlo hovorí o Eucharistii: jeho „diaľnica do neba“.

Keď hovorí o diaľnici, nie je ťažké predstaviť si to: široká cesta s viacerými pruhmi, s jediným smerom, kde je možné ísť vysokou rýchlosťou a rýchlo dosiahnuť cieľ. A aká cesta pre dosiahnutie neba je rýchlejšia ako Eucharistia? Ak naším cieľom je Ježiš, Eucharistia ti ho položí na dosah ruky. A nebo je na zemi. Vráťme sa trochu dozadu, až k Františkovi. Svätec rôznych rozmerov, je obdivovaný pre mnohé veci, niekedy aj trochu silene prilepený, keď sa chce spojiť s ekológiou, pokojom, medzináboženským dialógom. Priestor, v ktorom iste má čo povedať. Ale František je niekto iný! Je to muž, ktorý sa pripodobnil Kristovi, v nahote stigiem. Hovorí Kristus, a len Kristus. Často sa len tak preletí nad eucharistickým aspektom jeho spirituality. A stačilo by nahliadnuť do jeho spisov, aby sme si uvedomili s akou silou sa v nich ozýva Eucharistia. František z nej žije. Tak hovorí vo svojom prvom Napomenutí: „Hľa, denne sa ponižuje, ako vtedy, keď z kráľovského trónu prišiel do lona Panny, denne k nám prichádza s pokorným výzorom, denne zostupuje z Otcovho lona na oltár v kňazových rukách.“ V Testamente hovorí o rešpekte, ktorý treba prejavovať kňazom – nehľadiac na to, či sú hriešnici – pretože prostredníctvom ich rúk k nám prichádza eucharistický Ježiš: „Z najvyššieho Syna Božieho telesným zrakom na tomto svete nič nevidím, iba najsvätejšie telo a najsvätejšiu krv, ktoré oni prijímajú a len oni iným vysluhujú.“ Jeho eucharistická adorácia sa rozprestiera na celý svet: „Klaniame sa ti, Pane Ježišu Kriste, tu i vo všetkých tvojich chrámoch po celom svete a dobrorečíme ti, lebo si svojím svätým krížom vykúpil svet.“ Sila lásky. On, ktorý miloval Boha, ktorý sa stal maličkým, ako by mohol nepovšimnúť si Eucharistiu? Čo viac ako toto tajomstvo vyjadruje gesto Boha: „stať sa maličkým“, jeho „vyzlečenie“? Poďme ku Carlovi. Človek ostane zaskočený eucharistickou vierou Carla. V srdci tohto adolescenta nachádzame tie isté napomenutia ako aj v slovách Františkových a to s celou silou svojho tajomstva: „Máme väčšie šťastie ako zástupy pred dvetisíc rokmi, pretože oni, aby stretli Ježiša, museli ho ísť hľadať do dedín, zatiaľ čo nám stačí ísť do kostola neďaleko nášho domu a nájdeme ho reálne prítomného v Eucharistii. Jeruzalem máme pod našimi oknami.“ Je pochopiteľné, prečo eucharistické zázraky mu boli tak drahé, že ich chcel dať spoznať všetkým. Cítil, že v Hostii nie je nejaká vec – akokoľvek vzácna – ale osoba: Ježišovo božsko-ľudské Ty, aj keď v absolútnej normálnosti chleba, ktorý ostáva zložený z tých istých molekúl, ktorý si zachová tú istú farbu, tú istú formu a tú istú chuť. Ale chlieb zaodetý mocou Ježišovho slova a jeho Ducha Svätého. A tak sa tento chlieb „podstatne“, napriek tomu čo je viditeľné a čoho sa dotýkame, stane telom Ježiša, „živý chlieb, ktorý zostúpil z neba“, „telo, ktoré sa dáva za život sveta“. Eucharistia, tajomstvo, ktoré je výzvou pre náš rozum a vyžaduje našu vieru. Pohýna nás spievať ako v nezapadajúcom hymne Tomáša Akvinského: Klaniam sa ti vrúcne, ó, ukrytý Bože! František a Carlo. Svätosť postavila most cez storočia. Zbližuje giganta s chlapcom. Dvaja zamilovaní do Ježiša, tak odlišní, tak vzdialení: obaja experti v tajomstve, obaja cestovatelia na tejto špeciálnej „diaľnici do neba“.

Modlime sa: Dobrý Ježišu, ty nám dávaš seba samého za pokrm, aby sme posilnený tvojím Telom a Krvou bezpečne napredovali na ceste, ktorá nás vedie do náručia Otca; posilňuj našu vieru, roznecuj našu túžbu, aby nás pohodlnosť, vlažnosť či ľahostajnosť neoddelili od Teba, lebo len ty si pravý nápoj, ktorý dokážte uhasiť náš smäd a pravý pokrm, ktorý nás dokáže skutočne nasýtiť. Ty si Boh a žiješ a kraľuješ na veky vekov. Amen.