Novéna pred slávnosťou sv.Františka 2020 (3.deň)

José OFM
27.09.2020

03_Cesta

Františkova a Carlova história sa nemôžu porovnávať v strohosti. Prílišná vzdialenosť. Mnohé rozdiely. Majú však aj prieniky a medzi nich patrí vykročenie na cestu. Áno, cesta.

Dve existencie a ich spôsob kráčania. František bol rodený pútnik. S požehnaním biskupa Guida vyrazil na cestu do Gubbia, jeho štýl svätosti sa stále viac prikláňa k forme cesty. Nechýbali mu možnosti stability. Mohol pohodlne ukotviť svoju prítomnosť v nejednom z existujúcich kláštorov, ktoré sa mu bohato ponúkali ako isté zdroje spirituality. Bol však volaný k niečomu inému. Pochopil spoločnosť, ktorá menila svoju tvár na vlne mestského a obchodného rozmachu; bol zvyknutý vidieť svojho vlastného otca, ktorý plával medzi Francúzskom a Assisi kvôli svojim šťastným cestám; pochopil že nadišiel čas putujúcej svätosti. Storočia histórie videli jeho duchovných synov vydávať sa na cesty, nie len tie geografické, ale aj kultúrne a sociálne, aby pretlmočili Evanjelium do života a zvykov. Dokonca aj v novej ekonomike. V Chudáčikovi svitá – v srdci kresťanského stredoveku – čosi, čo ohlasuje novosť; novosť inšpirovaná Evanjeliom. Tempo sa zrýchľuje. Cesta sa stáva priestorom. História sa stáva menej opakujúcou sa a viac kreatívnou. Príroda – ešte uchránená od ekologických nešťastí – sa oblieka do svetla Chválospevu brata Slnka. A bratstvo vo Františkovi je dokonca kozmické: brat Slnko, sestra Luna, sestra Voda... Aký by bol náš život, aký by bol náš svet, keby sa bola zastavila táto františkánska novosť?

Svet, v ktorom sa narodil Carlo, je svet prechodu od modernizmu k post-modernizmu. Krása nechýba ani v tomto svete. Carlo to vie vychutnať. Nie je dôvod pre pesimizmus či niečo podobné. A nie je ani dovolené zatvoriť oči pred globálnou krízou. Myslenie je viac ako odpútané, bez ukotvenia. Pravda sa redukuje na názor. Spoločnosť rozbitá. Technológia nám umožňuje snívať, ale stále viac zatieňuje ľudskosť. Boh-peniaze podčiarkuje nerovnosti namiesto toho, aby ich miernil. Vyčíňanie vojny v mnohých kútoch sveta prináša nebezpečenstvo globálneho konfliktu. Zmeny sa dejú geometrickou rýchlosťou. Prirodzená reakcia pred týmto syndrómom je strach. Strach, ktorý ťa oberá o odvahu a paralizuje. Ale kresťan vie reagovať. Vie že všetko vo stvorenstve má do činenia so Stvoriteľom. Vie, že Kristus je počiatok a koniec dejín. A na našich troskách, z výšky kríža dokáže znovu postaviť svoj – a náš – domov. „Choď, František, a oprav môj dom“. Akokoľvek rýchlo dejiny pôjdu, nikdy nepredbehnú krok Krista. Hľa, Carlo. Chlapec našej doby. V ňom dynamizmus vibruje až do špiku. Iba leukémia ho môže zastaviť. A to len pre iné zrýchlenie, toto bude naozaj exponenciálne: skok do výšav večnosti! Ale dokiaľ mohol bežať po tejto zemi, robil to. On vytušil krásu pohybu. Vychutnával krásu aj ciest pokročilých procesoch technológie. Tak ako príroda a kultúra, tak aj technológia, ktorú Carlo zvlášť miloval vo forme informatiky, je veľký dar od Boha. Do veľkého priestoru technológie, ktorá dnes reprezentuje atmosféru, v ktorej žijeme, sa Carlo ponoril s vášňou a genialitou, ktorá vzhľadom na svoj vej, prekvapuje. Cesty informatiky sa pre neho stali novými cestami evanjelizácie. František nemal nič okrem bosých nôh, ktorými prechádzal kilometre, dokonca prebrázdil aj more na svojej ceste k cieľu križiackych výprav, aby sa stretol so Sultánom. Carlo vteľuje svätosť tých, ktorí sa narodili v digitálnom veku. Cíti sa vo svojej koži, keď sa pohybuje po nových cestách digitálneho sveta, a do tohto priestoru vnáša posolstvo o Eucharistii. Tak sa zrodí Výstava o Eucharistických zázrakoch. Nič nové vo svojom obsahu. Ale dáva tento obsah spoznávať prostredníctvom moderného jazyka a to z neho robí žiarivú postavu evanjelizátora. Používal by Ježiš dnes počítač? A František? Carlo to mohol robiť a aj to robil. Logika je tá istá: „Choďte do celého sveta a učte všetky národy...“ Božie cesty sú naozaj nekonečné!

Modlime sa: Láskavý Bože, ty si vždy stál pri svojom ľude a sprevádzal si ho na všetkých cestách: ty sprevádzaš aj nás, keď kráčame, blúdime a vraciame sa... Vo Františkovi a Carlovi si ukázal, že každá doba, každé miesto na zemi, každý prostriedok môže slúžiť pre šírenie Tvojej radostnej zvesti. Urob z nás skutočných svedkov toho, že život s Tebou je plný sviežosti a novosti; Tvoja láska nech nás chráni a sprevádza na našich cestách, aby sme nám nikdy nechýbala odvaha kráčať za tebou, sila vstať, keď padneme, a pokora vrátiť sa keď zblúdime. Lebo ty si Boh a žiješ a kraľuješ na veky vekov.