Novéna pred slávnosťou sv.Františka 2020 (2.deň)

José OFM
26.09.2020

Nie ja, ale Boh

V Carlovom fotoalbume sa nachádza fotka, ktorá ho zachytáva pripraveného skočiť do vody. Mladé telo plné života.

Vyšportovaný chlapec: basketbal, atletika, turistika, lyžovanie, plávanie, tenis. Milovník hudby, so svojím saxofónom.

Priateľ zvierat, s ktorými sa „rozpráva“ a ktorým venuje svoje milé videá. Choroba ho vytrhla.

Ale až keď dokončil svoj spev – krátky ale intenzívny – na chválu Stvoriteľa. Laudato si´ mi´Signore cum tucte le tue creature.

Carlovi sa veľmi páčil Chválospev brata Slnka. Mame povedal, že je to jeho obľúbená poézia.

Na mieste určenom pre jeho telesné pozostatky – v Santuariu Vyzlečenia – iné telo sa zdvihlo, nahé a žiarivé, aby sa oslobodilo pre azúrové nebo.

Starší ako Carlo – František bol dvadsaťpäť ročný – vyzlečenie bolo jeho radikálne gesto, ikona slobody. To telo sa vymanilo z reťazí ktorými ho otec, Pietro Bernardone, držal, aby slúžil bohu-peniazom.

František už bol nezastaviteľný. Už zakúsil slobodu Božích detí. Toto gesto mnohých mladých „fotografuje“ zvnútra.

Vynoria sa otázniky typické ich veku, v ktorých sa stretnú všetky možnosti zanechajúc v nich rozhodujúcu otázku: a ja?

František šíri vôňu pravdy, nostalgiu po kráse, ktorú aj mladí našej doby – ak vstúpia do svojho vnútra – nemôžu si nepovšimnúť.

Ale František je ďaleko... Mnohí si pri tom kladú otázku: nebude to pre mňa príliš vysoký ideál? Je svätosť naozaj možná? Aj pre mňa?

Teraz prichádza Carlo, akoby chcel spraviť premostenie, skrátiť vzdialenosti.

Na rozdiel od Františka, Carlo nemal potrebu oslobodiť sa od dusiacich sa ovinutí.

Ale predsa – je na miesto to spomenúť – bojoval, aj keď kratšie svoj boj. Mal šťastie, že mal mamu a otca, ktorí ho podporovali v jeho ceste viery.

Ale vari sa nestretol – a to vo vlastnej rodine – s pokušením, ktoré dobré ekonomické zabezpečenie nesie so sebou? Je dobré si spomenúť na evanjelium o bohatom mladíkovi, ktorý sa obrátil chrbtom Ježišovi, pretože mal veľa bohatstva.

Mnohí vo svojej pohodlnej situácii skončili pri tom, že urobili súcitné divadlo. Carlo si zvolil Kristovu cestu. Ale ani on nebol ušetrený boja: aká by to bola čnosť – bez boja? Tajomstvo všetkého je v jednoduchých slovách, ktoré rád opakoval: „Nie ja, ale Boh.“

Je to tá istá logika ako u Františka: „Už nie viac otec Pietro Bernardone, ale Otče náš, ktorý si na nebesiach.“

Modlime sa: Pane Ježišu Kriste, aj keď si bol bohatý, stal si sa chudobným kvôli nám, aby si nám ukázal vznešenosť chudoby. Zhliadni na nás, synov a dcéry dnešnej doby, ktorých často ženie túžba po vlastnení. Daj nám spoznať krásu slobody, ktorá kladie Teba na prvé miesto; daj nám múdrosť, aby sme túžili po tom, čo má ozajstnú hodnotu, aby sme na vrchol všetkého, po čom vieme dychtiť, postavili Teba, lebo ty si Boh a žiješ a kraľuješ na veky vekov. Amen.