Ako bolo na Osuší

Peter OFM
20.11.2017

Ostatný predĺžený víkend, 16.-19. november, sme zdrhli z Bratislavy, kopa mladých ľudí, a ako bratia a ses3 sme chceli prežiť niečo krásne, niečo iné, niečo Božie. A podarilo sa.

Pretrmácajúc sa zápchami, dorazili sme na ohlásené miesto ustavičnej adorácie 24/7. To ticho! Nikde ľudí, žiadne autá, len srnky, diviaky a muflóny, kopa lístia, nakáľaná metrovica a skvelá partia, ktorá chce žiť niečo viac než momentálne ponúka tento svet. Na odľahlých lazoch sme trčali aj plní vážnosti, lebo hovoril k nám Boh. Jeho prítomnosť sa dala krájať. Naše duchovné prežívanie umocnila spoločná práca, spoločná adorácia a nočná adorácia. Tiež sme vymysleli program pre deduškov a babičky, ktorí nakoniec tlieskali od radosti. Každý si prešiel svojím, každý si nesie to svoje.  Niekoho bolia kríže, niektrorí chcú odvážne nosiť kríže. Na záver však vieme: aj bolesť sa premení nakoniec na radosť. A to každá. Raz. Dovtedy veríme, čakáme, dúfame a nepoddávame sa blbým myšlienkam o konci svojho sveta. Nie sme tu samy.