Komunitný výlet: čas a vzťahy

Bartimej OFM
30.10.2017

Dnes nechcem napísať len správu o tom, že naša komunita bola cez víkend na komunitnom výlete, ale chcem aj podčiarknuť to, čo je známe, ale treba si to znova a znova pripomínať, lebo je ľahké a veľmi pohodlné na to zabúdať.

DOBRÉ MEDZIĽUDSKÉ VZŤAHY CHCÚ SPOLOČNÝ ČAS.

Povinnosti, práca, únava a "vagón iných vecí", ako hovorí jeden brat využívajúc železničiarsky žargón, všetko možné okolo nás nám dáva prácu a náplň času na úkor toho času, ktorý máme stráviť s ľuďmi okolo seba a v ktorých je Boh túžiaci po stretnutí. V tomto prípade je výhodou rehoľná komunita a jej pravidlá, kde si jej člen musí nájsť čas na bratov ako mu "kážu predpisy". Znie to hrozne, ale vlastne je to výhoda. Či už spoločné rekreácie, čiže niekoľko hodín do týždňa, ktoré brat "musí byť s ostatnými bratmi" na rekreačke a rozprávať sa, pozerať film a pod. Nezáleží pritom, či má človek veľa práce, písomku v škole na druhý deň a pod. Proste, či chce, či nie, musí tam byť a najlepšie je, keď tam aj naozaj JE.

Podobný fenomén je aj výlet komunity. Je to vlastne "povinná jazda", ale zároveň je to cesta jednotlivca k ostatným bratom. Zažiť niečo spolu je veľmi dôležité a konštituujúce pre vzťah človeka k človeku a skrze to k Bohu a to nielen ako jednotlivec a Boh, ale ako partia ľudí a Boh.

Tak sme boli aj my od piatka 27. do soboty 28.10.2017 na komunitnom výlete. Prvá cesta z nášho bratislavského kláštora za sychravého počasia a preplnených piatkových ciest, viedla do Bacúrova pri Zvolene, kde sme mali slávnostnú vigílnu odpustovú sv. omšu s kázňou novodiakona br. Silvestra. Tam sme aj prespali a ráno sme vyrazili do Sampora - benediktínskeho opátstva na krátku prehliadku. Spiritualitou bližšia bola ďalšia návšteva - Poniky pri Banskej Bystrici, kde majú bratia kapucíni svoj starobylý kostol a jednoduchý dom ako kláštor. Po výklade významu kostolných fresiek, miestami úsmevných a následnom slávení sv. omše, sme chvíľu posedeli u bratov kapucínov na káve a čaji. Bolo to veľmi pekné stretnutie. Predposlednou zastávkou bol krásne zrekonštruovaný Ľupčiansky hrad. Nechcem byť samozvaný agitátor, ale ak máte cestu okolo, tak sa tam isto zastavte. Je to krásny hrad, pre mňa asi najkrajší aký som na Slovensku navštívil. Rekonštrukčné práce - čerstvo dokončené sú na veľmi vysokej úrovni. Spolu so sprievodkyňou a paniou pri pokladni, bola návšteva hradu pôsobivý vizuálny zážitok. Nastal čas na obed a na poslednú zastávku v diecéznom centre pre mládež - Maják v Španej Doline.

Sú teda veci dôležité a dôležitejšie. Práca a plnenie povinností je dôležité, ale to dôležitejšie sú ľudia, v ktorých Boh čaká, aby sme sa spolu a navzájom stretli.