Pochválený buď Ježiš Kristus!

Niekedy je ťažké začať, inokedy zas pokračovať.

Uvedieme si príklady toho, ako o poslušnosti zmýšľali niektorí svätci. Najskôr uvediem príklad z prostredia Spoločnosti Ježišovej (jezuitov) a potom z františkánskeho prostredia. V histórii zájdem až k počiatkom týchto dvoch rádov.

Ako ide dohromady poslušnosť a sloboda človeka? Môže sa rozumom a slobodou obdarovaný jedinec podriaďovať niekomu druhému; nie je to proti jeho ľudskej dôstojnosti? Odpoveď na otázku poslušnosti je potrebné hľadať jednak v štruktúre človeka, ale tiež v realite skutočnosti, ktorá vznikla hriechom.

Svätého Augustína nazvali „učiteľom pokory“. Sám zo skúsenosti poznal ľudskú slabosť. Preto taktiež celý život bojoval proti pelagiánom, ktorí umenšovali význam milosti a Božej pomoci. Svätý Augustín sa rád vracal k textu sv. Matúša (11, 29): „Učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom, a nájdete odpočinok pre svoju dušu.“ K tomu dodáva: „Celý Kristov život na zemi, ktorý vzal na seba, bol pre ľudí mravnou školou, v ktorej k nasledovaniu vyložil predovšetkým svoju pokoru.“