Cesta františkánskej kajúcnosti

 

Františkánska kajúcnosť smeruje k pokore; v nej sa totiž skrýva tajomstvo podobnosti s Kristom, o čo sa svätý František predovšetkým usiloval; snažil sa byť pevný v pokore, aby položil základ, ktorému sa naučil od Krista (» 2Cel 140).

 

Na svätom Františkovi si ľudia zvyčajne všimnú jeho chudobu; avšak on ju chápal v jednote s pokorou: ... svätá Pani Chudoba Pán ťa ochraňuj, tvojou svätou sestrou Pokorou ... (» Chvála čností). Niet chudoby bez pokory rovnako ako ani niet pokory bez chudoby; životný príklad svätého Františka ako aj dejiny nášho Rádu, sú toho dôkazom.

 

Ak si všimneme Napomenutia svätého Františka, zistíme, že sa najviac dotýkajú pokory. Nepriateľkou pokory je márna sláva; východokresťanská spiritualita ju vníma ako sprevádzajúcu pokrok v čnostiach (» Evagrius) a znehodnocujúcu ich cenu (» Ján Klimak). Je preto potrebná ostražitosť, ku ktorej radí sám Pán Ježiš: ... buďte opatrní ako hady (» Mt 10,16) a svätý František vo svojich Napomenutiach túto ostražitosť prejavuje. Urobme si teraz krátky exkurz do jeho Napomenutí, vstúpme do nich, akoby do zrkadlovej siene a usilujme sa napraviť na sebe, čo nesedí podľa obrazu:

 

... je mnoho tých, ktorí sú horliví pri modlitbe a bohoslužbe a ukladajú svojmu telu mnoho pôstov a umŕtvovaní; pohoršujú sa však pre jediné slovíčko, ktoré sa im zdá skrivodlivé ... (» Napomenutia 14)

... blahoslavený je, kto znesie pokarhanie, obvinenie a výčitku od druhého práve tak trpezlivo ako keby karhal sám seba (» Napomenutia 22) ... v tejto veci Tomáš z Celana  poznamenáva, že trpezlivo vieme znášať, že nie sme dobrí avšak neznesieme ak nás za dobrých nepovažujú ... (» 2Cel 139), preto svätý František považuje
za blahoslaveného takého, kto zostáva pri výčitke mierny a pokojný, skromne počúva; pokorne si prizná chybu a vykoná pokánie (» Napomenutia 22), ba ide ešte ďalej, keď hovorí, že blahoslavený je ten, kto sa hneď neospravedlňuje a pokorne znesie zahanbenie a výčitku za previnenia, na ktorých nemá žiaden podiel (» Napomenutia 22). Tu nemôžeme nevidieť v pozadí túžbu a odporúčanie podobať sa tomu, kto bol prebodnutý pre naše hriechy a na ktorého Pán uvalil neprávosť nás všetkých; ktorý sa obetoval, pretože sám chcel a neotvoril ústa; ako baránka ho viedli na zabitie ... (» Iz 53,5.6b.7)

 

Iné Napomenutia nás vedú k zamysleniu sa nad tým ako spravujeme Božie dary: ... blahoslavený je služobník, ktorý dobro, ktoré mu preukázal Pán ukladá ako poklad v nebi a netúži pochváliť sa pred inými v nádeji na odmenu, pretože sám najvyšší zjaví jeho skutky kedykoľvek bude chcieť ... (» Napomenutia 28) a tiež ... blahoslavený je ten služobník, ktorý sa kvôli dobru, ktoré Pán skrze neho hovorí a koná, nevyvyšuje viac ako pre dobro, ktoré hovorí a koná skrze iného ... (» Napomenutia 17) ...

 

Sestru Pokoru vníma František ako Pomocnicu proti svojvôli, lebo ten je zo stromu poznania dobra a zla, kto si privlastňuje svoju vôľu a chváli sa dobrom, ktoré Pán v ňom hovorí a koná ... (» Napomenutia 2) ... ak (teda) vidí podriadený niečo, čo by bolo pre jeho dušu lepšie a užitočnejšie ako čo prikazuje predstavený, nech to, čo poznal, prinesie dobrovoľne Pánovi ako obetu a nech sa snaží starostlivo vykonať, čo si praje predstavený, lebo to je pravá poslušnosť plná lásky, ktorá sa páči Bohu ... (» Napomenutia 3) ... František hovorieval, že pre Pána neopustil ešte všetko ten, kto si ponechal mešec svojvôle ... (» 2Cel 140). Opäť tu v pozadí môžeme cítiť túžbu a odporúčanie nasledovať Toho, ktorý neprišiel hľadať svoju vôľu, ale vôľu toho, ktorý ho poslal ... (» Jn 5,30) 

 

Pokora však nie je pre Františka len cestou podobnosti s Kristom ale aj, a predovšetkým, spoločenstvom s Kristom. V liste Generálnej Kapitule (2) píše: ... celé ľudstvo nech sa  chveje, celá zem nech sa trasie a nebo nech jasá, keď na oltári v rukách kňaza spočíva Kristus, Syn živého Boha ... aká vznešená pokora,  aká pokorná vznešenosť ... Pán vesmíru, Boh a Boží Syn ... sa pre našu spásu skrýva pod nepatrným spôsobom chleba ... pokorne sa preto (pred Ním) skloňte, a on vás povýši; nič zo seba si neponechávajte pre seba ...

 

Pokora, ku ktorej Tu František vyzýva nie  je však len akýmsi jednorázovým a chvíľkovým pohnutím mysle či púhym citom, ale tým spôsobom zmýšľania a sebachápania o akom sme uvažovali pred chvíľou ...

 

Cítime, že sme nedostatoční a nehodní, preto s prorokom Danielom musíme vyznať, že nám ... ktorí sme zhrešili ... patrí zahanbená tvár ale Pánovi, nášmu Bohu, (však) svedčí milosrdenstvo a zľutovanie ... (» Dan 9,8) lebo obetou Bohu milou je duch skrúšený a nepohŕda srdcom skrúšeným a poníženým (pre svoj hriech) ... (» Ž 51,19)

 

Toto však, pravda, nemôže byť akýmsi sebaospravedlnením, lebo našou starosťou je páčiť sa Pánovi (» 1Kor 7,32) a keď sme sa zriekli sveta, máme povinnosť viac a väčšie skutky konať a ostatné nezanedbávať ... (» List verným kresťanom, 6)

 

Ako by sme nemali so všetkou biedou našich hriechov a chýb ... chcieť prísť k Ježišovi ? Nie je Eucharistia miestom, kde sa nás Kristus „dotýka“, darúva nám svoju spásnu prítomnosť ... ?

... Som pred tebou, Pane, nielen nehodný hriešnik, ale  môžem ti otvorene vyznať všetky svoje zlyhania a hriechy; nepotrebujem pred tebou nič zakrývať, ako to robím pred ostatnými ľuďmi, ale i pred sebou samým ... ty ma poznáš ... a vidíš ... a neodsudzuješ ma ... Čím hlbšie spoznávame Kristovu lásku, ktorá presahuje všetko, čo si len môžeme predstaviť, tým jasnejšie a bolestnejšie bude poznanie našich vlastných hriechov. Lebo, to čo je hriechom nespoznáme v prvom rade zo zoznamu príkazov a zákazov (hoci nám pomáha a je potrebný pre našu slabosť). Čo je hriech spoznávame až pri pohľade na Božiu lásku: až potom sa nás zmocní „bolesť duše“ nad tým, že sme neodpovedali na Božiu lásku, že sme tak málo milovali ... ako vo všetkých sviatostiach ... predovšetkým v Eucharistii, ide ... o opravdivú premenu, o obnovu človeka (» kardinál Christoph Schönborn: Eucharistia, obrátenie a zmierenie. Tretia kongresová katechéza. Rím, 23.júna 2000)

 

Aj nám ide o obnovu; chcieť ju, túžiť po nej,  usilovať sa o ňu, je „klopaním na dvere“ a podľa Pánovho slova môžeme dúfať, nám otvoria (» Lk 11,10) ...

br. Cyril Jaroslav Brázda, OFM