Slávnosť jasličiek, ktorú František na narodenie Pána konal.

     Jeho najvyššie úsilie, najvznešenejšie prianie a hlavné pravidlo života bolo: vo všetkom a za všetkých okolností zachovávať sväté evanjelium. So všetkou bdelosťou a horlivosťou, s celou túžbou svojho ducha a s celým zápalom svojho srdca, snažil sa dokonale nasledovať učenie nášho Pána Ježiša Krista a chodiť v jeho šľapajach. Stálym rozjímaním si pripomínal jeho slová a vzletnými úvahami premýšľal jeho činy. Zvlášť pokora jeho Vtelenia a láska, ktorú preukázal vo svojom utrpení, zamestnávali svätcovho ducha natoľko, že len nerád myslel na niečo iné.

     Preto musím spomenúť a úctivo vykresliť onú slávnosť, ktorú konal tri roky pred svojou slávnou smrťou pri dedinke zvanej Greccio v deň Narodenia nášho Pána Ježiša Krista. V tej krajine žil muž dobrej povesti a ešte lepšieho života, menom Ján. František ho obzvlášť mal rád, pretože napriek znamenitej povesti a vážnosti, ktorú tam požíval, pohŕdal šľachtictvom tela a snažil sa dosiahnuť šľachtictvo duše. Toho si - ako často robieval - zavolal k sebe. Bolo to asi štrnásť dní pred Narodením Pána. A riekol mu: "Ak chceš, aby sme blížiacu sa slávnosť Vianoc slávili pri Grecciu, ponáhľaj sa a starostlivo obstaraj, čo ti poviem. Chcel by som totiž osláviť pamiatku toho dieťaťa, ktoré sa narodilo v Betleheme a chcel by som, pokiaľ to bude možné, svojimi očami vidieť veľkú biedu, ktorú už ako dieťa muselo znášať, ako ležalo v jasliach, pri ktorých stal vôl a osol, i ako ležalo na sene." Keď to dobrý a oddaný muž počul, ihneď na menovanom mieste všetko tak pripravil, ako mu to svätec prikázal.

     Deň radosti sa blížil, čas jasotu nadišiel. Z rôznych domkov prišli bratia, muži i ženy z okolia, ako len mohli, pripravili sviece a fakle, aby osvietili onú noc, ktorá ožiarila jasnou hviezdou všetky dni a roky.

     Konečne prišiel svätec, všetko našiel pripravené, videl to a radoval sa. Postavili jasle, priniesli seno a priviedli aj vola a oslíča. Je uctená prostota, povýšená chudoba, zvelebená pokora a z Greccia sa stáva Nový Betlehem. Noc je jasná ako deň a ľudia i zvieratá sa cítia blažene. Ľudia sa sem schádzajú a naplňuje ich z obnovenej tajomnej udalosti nová radosť. Les znie piesňami a od skál sa odráža jasot. Bratia spievajú, prinášajú Bohu tak náležitú chválu, a celá noc jasá čistou radosťou. Boží svätec tu stojí pri jasličkách, plače bolesťou a zároveň je preniknutý svätou zbožnosťou a podivuhodnou radosťou. Pri jasliach sa slávi sv. omša - kňaz pocíti netušenú útechu.

     Svätec si oblieka diakonské rúcho - bol totiž diakonom - a ľubozvučným hlasom spieva evanjelium. Jeho hlas, jeho silný hlas, jeho nežný hlas, jeho jasný hlas, jeho ľubozvučný hlas pozýva všetkých k najvyššej chvále. Potom zhromaždenému ľudu káže o narodení chudobného kráľa a blahorečí mestečku Betlehemu. Často, keď chce vysloviť meno "Ježiš", hovorí plný preveľkej lásky: "Dieťatko betlehemské", alebo "Ježiš", oblizoval si pery jazykom, akoby chcel ešte názornejšie ukázať sladkosť tohto mena.

     Ukázala sa tam štedrosť a Veľkomyselnosť Všemohúceho. Jeden zbožný muž mal podivuhodné videnie. Videl v jasličkách chlapčeka, ktorý nejavil známky života, videl ako k nemu pristupuje Boží svätec a dieťa budí akoby z hlbokého spánku. A nebolo nevýstižné toto zjavenie; veď Ježiš bol v mnohých srdciach zabudnutý. Milosťou Božou ho v ich srdciach svätý služobník František prebudil, a znovu uviedol do ich vedomia.

     Keď Slávnosť skončila, odchádzali všetci domov v blaženej radosti. Seno, ktoré bolo v jasličkách, ľudia uchovávali, aby skrze neho Pán, ktorý tak rozličnými spôsobmi preukazuje svoje milosrdenstvo, uzdravil ich kone a iné zvieratá. A skutočne sa stalo, že v tej krajine sa uzdravili zvieratá sužované rozličnými nemocami, keď dostali kúsok onoho sena. Ba i ženy, ktoré trpeli ťažkými a dlhotrvajúcimi bolesťami šťastne porodili, keď na nich bola položená troška z onoho sena. Tiež početní pútnici, obojého pohlavia, ktorí sem prišli, dosiahli túžené uzdravenie z rôznych chorôb.

     Neskoršie bolo toto miesto, kde stáli jasličky, posvätené ako chrám, ku cti sv. Františka, aby tam, kde kedysi žrali z jasličiek zvieratá seno, mohli v budúcnosti ku spáse tela i duše požívať ľudia Telo Pána Ježiša Krista, Baránka bez poškvrny, ktorý v preveľkej a nevýslovnej láske sám seba obetoval, a ktorý s Otcom i Duchom Svätým žije a kraľuje ako večne preslávený Boh po všetky veky vekov.