Všetkým bratom a sestrám
Pokoj a dobro!

      V svätú noc Ježišovho narodenia nám Pánov anjel priniesol dobrú zvesť, ktorá sa pre všetok ľud stala veľkou radosťou: "dnes sa vám narodil Spasiteľ, Kristus Pán" (Lk 2,11).
       V dnešný deň, dejiny - ktoré sú dejinami človeka s Bohom a Boha s človekom - dosiahli plnosť, pretože Božie Slovo, Slovo, ktoré všetko osvecuje, sa stalo telom a svoj stánok si postavilo medzi nami (porov. Jn 1,14), a pre všetkých povstalo Svetlo, ktoré nezapadá, Slnko spravodlivosti, Deň spásy.       V dnešný deň, sa s Kristom zjavila Božia dobrotivosť (porov. Tít 3,4), milosrdenstvo sa priblížilo biednym, čistota sa ponúkla nečistým, milosť sa ukázala hriešnikom.
      V dnešný deň, sa v Kristovi stretli oddanosť a vernosť, spravodlivosť a pokoj sa pobozkali, vernosť vyrástla zo zeme a spravodlivosť prišla z neba (porov. Ž 85).
Naozaj, rodí sa Ježiš a kraľuje náš Boh, rodí sa nám dieťa a prináša nám radosť, je nám dané dieťa a ono je náš pokoj, naše dobro, naša spása (porov. Iz 9,5-6).
      V dnešný deň, sa v Kristovi zjavilo víťazstvo nášho Boha a môžu ju uzrieť všetky zemské končiny (porov. Ž 98,3).
      V dnešný deň i my kontemplujeme tajomstvo Slova, ktoré sa stalo telom, večné Slovo Otca, ktoré prebývalo s Bohom a svoj stánok si postavilo medzi nami; dnes sme uvideli jeho slávu, slávu jednorodeného Otcovho Syna, plného milosti a pravdy (porov. Jn 1,14). Všetko to, čo človek vo svojej obmedzenosti mohol vo svojich modlitbách prosiť, všetko to, čo mohol Boh vo svojej veľkoleposti dať, všetko je zavŕšené vo vtelení Božieho Syna, pretože spása, v ktorú doteraz viera dúfala, keďže bola sľúbená, je teraz spásou, ktorú viera objíma, pretože je už uskutočnenou.

Vianoce, tajomstvo na objavenie Božej tváre

      Jedno z ustavičných pokušení človeka, pokušení, ktoré má svoj pôvod v duchovnej pýche, spočívalo v túžbe urobiť si modly, do ktorých môžeme nasmerovať fantázie našich túžob po dôležitosti. Tento boh modla, dielo našich rúk, ktorý vie všetko, čo my predstierame, že vieme, a môže všetko, čo my túžime môcť urobiť, je nevyhnutne našim protivníkom, pretože len on kompletne okupuje miesto, ktoré by sme všetci chceli mať. A zatiaľ čo sa klaniame tomuto protivníkovi a stávame sa jeho ctiteľmi, zisťujeme, že sme i jeho prirodzení napodobňovatelia, pretože v skutočnosti sme si ho vytvorili na náš obraz a podobu. Na základe tohto tvrdenia, podľa princípu našej idolatrie, zisťujeme, že sme protivníkmi nielen akejsi božskej napodobneniny, ale i protivníkmi jedni druhým, všetci všetkým, pretože všetci chceme získať miesto modly, ktorú sme urobili. Pánova milosť však prichádza na pomoc našej slabosti. V skutočnosti, tajomstvo, ktoré kontemplujeme v liturgickom slávení svätých Vianoc nám dovoľuje priblížiť sa a pravdivo rozlíšiť Božiu tvár. Pred našim zrakom je len dieťa, nemohúcnosť dieťaťa, pravda dieťaťa, čosi tak blízke a tak malé, že to môžeme zavinúť do nežnosti pohľadu, a, bez pochyby, toto dieťa je pre nás Božou pravdou, toto dieťa je pre našu vieru " jas večnej slávy [...] a zrkadlo bez škvrny" (1LAnez 14), toto dieťa je "Ten, ktorého krása je neustály obdiv blažených nebeských zástupov. Jeho láska [...], jeho slávna vízia vytvorí blaženosť obyvateľov nebeského Jeruzalema" (4LAnez 10-13).
      Vo svätej noci povedal pastierom Pánov anjel: "nájdete dieťa, zavinuté do plienok, uložené v jasliach" (Lk 2,12). A my, ako tamtí pastieri, nachádzame dieťa, ľudské dieťa, ľudské slovo, ktoré je takmer vždy tichom a občas plačom. A nepochybne, pred očami našej viery je "Slovom Boha, Boh Boží Syn" (porov. Lev Veľký, Traktát XXI,2). Pred našimi očami je ľudskosť človeka a naša viera kontempluje Božiu veľkosť. Vidíme len slabosť dieťaťa a vo viere adorujeme Božiu silu. V tomto dieťati láska spojila čas s večnosťou, nemennú prirodzenosť Boha s meniteľnou prirodzenosťou človeka (porov. Lev Veľký, Traktát XXI,2). Boh, náš Boh, sa nepredstavuje ako protivník, ktorého by sme sa mali báť, ale ako maličký, o ktorého sa máme starať a ako brat, ktorého máme milovať.

Vianoce, tajomstvo poznania pravdy o tvári človeka

      Od počiatku bolo pre človeka zvádzajúcim pokušením byť ako Boh, nie presne ako Boh stvoriteľ, ktorý je vždy láskavým zdrojom života, ale ako modla Boha, stvorenie človeka, podriadený rozmarnej moci, ktorá je len prameňom smrti. Od počiatku sa snažíme stavať veže, ktoré by siahali až do neba. Od počiatku utekáme pred sebou. Tajomstvo svätých Vianoc nám pred oči kladie tvár nového človeka, aby povstalo nové stvorenie. V poslušnosti príkazu Pánovho anjela ideme s pastiermi do Betlehema a nachádzame Máriu s Jozefom a dieťa uložené v jasliach (porov. Lk 2,16). A tam získavame postoj Krista: tam sa ničí všetka márnosť a mizne všetka rivalita; tam sa v chudobe znovutvorí pokora, v pokore radosť, v radosti chvála; tam sa v našom dome udomácňuje pohodlie lásky, úprimné spolucítenie, spoločenstvo v Duchu. Ponáhľame sa do Betlehema a nachádzame nášho Spasiteľa, Mesiáša, Pána a na zemi cítime prikrývku pokoja, ktorá sa z neba ponúka. Nevýslovné tajomstvo Božej múdrosti! Pán prišiel, aby slúžil; Mesiáš bol pomazaný Duchom, aby uzdravoval a oslobodzoval; Spasiteľ sa narodil ako dieťa, aby nás pritiahol k sebe a zmieril nás so svojou maličkosťou; Božie Slovo sa stalo človekom, aby sme sa my ľudia obrátili k nášmu Stvoriteľovi a uznali toho, ktorý nám daroval život; aby sme boli slobodní my, čo sme boli otrokmi a aby sme boli uznaní za Božích synov, i keď pre našu neposlušnosť sme sa z jeho domu vzdialili ako cudzinci (porov. Lev Veľký, Traktát XXV,5). Vo svätej noci ideme do Betlehema a milosť nám otvára oči mysle, aby sme poznali tajomstvo nového narodenia: ľudskosť, od ktorej sa človek vo svojej závisti Bohu vzdialil, Boh, v Ježišovi Kristovi ho znovu objal ako zamilovaný do človeka (porov. Fil 2,6-7). Vo svätej vianočnej noci, kontemplujúc Boha malého a chudobného, sa učíme rozpoznať ho vo všetkých malých a chudobných celého ľudstva a jemnosť našej náklonnosti k betlehemskému Dieťaťu, sa stalo v našich rukách chlebom pre hladných, odevom pre nahých, blízkosťou pre chorých, spolucítením pre väznených, pomocou pre núdznych.

Vianoce, tajomstvo objavenia pravdy nášho spôsobu života

      My, ktorí sme našimi sľubmi darovali náš život najmilovanejšiemu Bohu a pod vedením Ducha Svätého sme sa vydali na cestu, aby sme vernejšie nasledovali nášho Pána Ježiša Krista, musíme žiť pozorne na rôzne spôsoby, v ktorých sa zjavuje Božia vôľa, ak chceme verne odpovedať na povolanie, ktoré sme od Boha prijali.
      V takomto hľadaní žil od svojho obrátenia brat František z Assisi; v takomto hľadaní sa cítime povolaní žiť my, zvlášť v tomto prvom roku prípravy na osemsté výročie založenia nášho Rádu, pretože, ako náš brat a otec František, i my chceme viesť radikálne evanjeliový život.
      Pre Františka, osvetľujúcim prvkom na spoznanie božej vôle, bolo, a tak to ma byť i pre nás, Božie slovo, obzvlášť to, ktoré je ohlasované počas liturgických slávení v cirkevnom spoločenstve.
      Všetkým vám, drahí bratia, chcem pripomenúť niektoré slová nášho serafínskeho otca, v ktorých sa odráža jeho láska k Božiemu slovu: "pretože ten, kto je z Boha, počúva Božie slová (porov. Jn 8,47), musíme nielen počúvať a vykonávať, čo hovorí Boh, ale aj opatrovať nádoby i ostatné liturgické predmety, ktoré obsahujú jeho sväté slová - to preto, aby do nás prenikla veľkosť nášho Stvoriteľa a aby videl našu podriadenosť voči sebe. Preto napomínam všetkých mojich bratov a v Kristovi povzbudzujem, aby si uctili napísané Božie slová, kdekoľvek ich nájdu, […] uctiac si tak Pánove slová, ktorými prehovoril. Lebo mnohé sa posväcuje Božím slovom (porov. 1Tim 4,5) a premenenie na Oltárnu sviatosť sa deje mocou Kristových slov (LRad 34-37).
      Božie slovo ohlasované v Eucharistii - v každom liturgickom slávení - a prijaté vo viere, je prvou, základnou a nevyhnutnou formou nášho spoločenstva s Kristom a Pánom. Nemôžeme pristúpiť k sv. prijímaniu tela Pánovho, ak sme najprv neprijímali tým, že sme uverili v Pánovo slovo: nebudeme túžiť po jeho tele, ak netúžime po jeho slove; neprijmeme jeho telo, ak nepočúvame jeho slovo. Prijaté Božie slovo, slovo, ktoré napĺňa srdce radosťou, slovo, ktoré vedie k spevu, slovo, ktoré sa v našej najhlbšej hĺbke stáva dialógom lásky s Láskou, slovo, ktoré hľadá plnosť svojej pravdy v nás pre sviatostné spoločenstvo Pánovho tela!
      Toto Slovo, v ktorom sa nám vydáva Boh, nesie so sebou správu o Božom Pomazanom, o Ježišovi Mesiášovi, pretože on nám hovorí v Písme, Písmo hovorí o ňom a On je Slovom u Boha, ktoré sa stalo telom a prebývalo medzi nami.
      V tomto vedomí sa nielen cítime oslovení ohlasovaným slovom, ale i tým, ktoré kontemplujeme, aby sme zachytili a spoznali tajomstvá vteleného Slova. A tak, v tomto čase milosti svätých Vianoc, upriamujeme náš zrak viery na toto dieťa, ktoré sa pre nás narodilo, na tohto Syna, ktorý nám bol daný a, nasledujúc v tomto príklad blahoslavenej Panny Márie, "matky všetkého dobra" (porov. 1Cel 21), chceme zachovať všetky tieto veci v srdci a meditovať o nich (porov. Lk 2,19).

Záver

      Nesme si v srdci, všetci a každý jeden, modlitbu Cirkvi, ktorá žije v ustavičnom postoji očakávania: "O múdrosť, príď a ukáž nám cestu spásy". Svetlo Kristovo nech vás všetkých osvieti. Požehnanie, ktorým je Kristus, nech sa vyleje na všetkých.
Požehnané Vianoce!

	Rím, 8. december 2005 
Slávnosť nepoškvrneného počatia
Fr. José Rodríguez Carballo ofm
Generálny minister