 |
| |
Som milované Božie dieťa.
Toto meno si neprivlastňujem preto, že by som sa považoval za človeka hodného Božej lásky pre nejaké moje osobitné morálne kvality. Bohom som milovaný jedine preto, že on je Láska - ako nás všetkých o tom poúča slovo viery - a z nej pramení moja istota.
Pamätám si na deň, keď som si uvedomil túto skutočnosť; v okamihu som všetko začal vidieť z inej perspektívy. Uvedomil si, akú obrovskú cenu má moja maličkosť, že som cennejší ako celý vesmír. Mal som pocit, že nebeský Otec sa všetkými žilkami svojej božskej bytosti zaujíma len a len o mňa. Ožiarila ma pravda ohromujúcej skutočnosti: Ak by to bolo potrebné, Boží Syn by bol ochotný umrieť iba za mňa.
Božia láska sa mi zjavila ako nekonečný oceán milosrdenstva, v ktorom môžem utopiť každý svoj hriech, každý pocit viny, v ktorom je každý trest láskavým pozvaním navrátiť sa späť do náruče Otcovho domu. Ja, biedny, a predsa vtedy, v tej chvíli tak nesmierne obdarovaný, uveril som onej milosrdnej láske vystierajúcej ku mne svoje prebodnuté dlane. A Boh mi túto moju vieru, tento môj nepatrný skutok dôvery v jeho nikdy nekončiacu dobrotu, počítal za spravodlivý skutok.
Vo chvíli, keď ma vzácny dar viery otvoril pre prúdy súcitu s mojou biedou, duša – dovtedy mŕtva – zhodila zo seba myrtové ovínadla smrti a vykročila v ústrety Životu. So zatajeným dychom ju pozorovali neveriace oči tých, ktorí ešte pred chvíľou nad ňou, podľa nich stratenou, ronili slzy zármutku a bolesti.
Odvtedy uplynulo viac rokov. A ja stále viac a viac si uvedomujem, že som dlžníkom Slova, ktoré ma vzkriesilo k novému životu v Duchu.
|
|
|
