Honórius biskup, sluha sluhov Božích, milovaným synom, bratovi Františkovi a ostatným bratom z Rehole menších bratov, pozdrav a apoštolské požehnanie. Býva zvykom Apoštolskej stolice prejavovať priaznivú ochotu zbožným prianiam a počestným túžbam žiadateľov. Preto, milovaní synovia v Pánovi, naklonený vaším zbožným prosbám, regulu vášho rádu, schválenú naším predchodcom blahej pamäti pápežom Inocentom, obsiahnutú v tomto liste, Vám pápežskou právomocou potvrdzujeme a ochranou tohto listu zabezpečujeme. Jej znenie je takéto:

I. kapitola

V MENE PÁNOVOM SA ZAČÍNA ŽIVOT MENŠÍCH BRATOV

1. Toto je Regula a život Menších bratov: Zachovávať sväté evanjelium nášho Pána Ježiša Krista životom v poslušnosti, bez vlastníctva a v čistote. 2. Brat František sľubuje poslušnosť a úctu pánu pápežovi Honóriovi a jeho riadne zvoleným nástupcom a Rímskej Cirkvi. 3. A ostatní bratia sú povinní poslúchať brata Františka a jeho nástupcov.

II. kapitola

O TÝCH, ČO CHCÚ TAKÝTO ŽIVOT PRIJAŤ A AKO ICH TREBA PRIJÍMAŤ

1. Ak niektorí budú chcieť prijať takýto život a prídu k naším bratom, nech ich pošlú k svojím provinciálnym ministrom,lebo len im a nikomu inému nie je dovolené prijímať bratov. 2. Ministri však nech ich starostlivo vyskúšajú z katolíckej viery a cirkevných sviatostí. 3. A ak toto všetko veria a chcú verne vyznávať a až do konca pevne zachovávať 4. a nemajú manželiek, alebo ak sú ženatí a ich manželky už vstúpili do kláštora, alebo so súhlasom diecézneho biskupa im dali dovolenie a už zložili sľub zdržanlivosti a manželky sú v takom veku, že nemôže o nich vzniknúť podozrenie, 5. nech im povedia slová svätého evanjelia, aby šli a predali všetko čo majú a usilovali sa rozdať chudobným (por. Mt 19,21). 6. Ak by to nemohli urobiť, stačí im dobrá vôľa. 7. A bratia a ich ministri nech sa vyvarujú starať sa o ich časné veci, aby o nich mohli slobodne rozhodnúť, ako im vnukne Pán. 8. Ak by však žiadali o radu, ministri ich môžu poslať k niektorým bohabojným ľuďom, aby podľa ich rady rozdali svoj majetok chudobným. 9. Potom nech im dajú skúšobný odev, totiž dva habity bez kapucne, cingulum, spodky a kaparon až po cingulum, 10. okrem prípadu, že by ministri podľa Božieho vnuknutia uznali niečo iné za vhodné. 11. Po skončení skúšobného roku nech pod poslušnosťou sľúbia, že budú vždy tento život a Regulu zachovávať. 12. A podľa dekrétu pána pápeža im nebude nijako dovolené z tejto rehole vystúpiť, 13. lebo podľa svätého evanjelia: „Kto položí ruku na pluh a obzerá sa späť, nie je súci pre Božie kráľovstvo“ (Lk 9,62). 14. A tí, čo už sľúbili poslušnosť, nech majú jeden habit s kapucňou, a kto by si prial, druhý bez kapucne. 15. A ktorých núti potreba, môžu nosiť obuv. 16. Všetci bratia nech sa s Božím požehnaním obliekajú do skromných odevov a môžu ich opravovať záplatami z hrubého súkna. 17. Napomínam ich však a vyzývam, aby nepohŕdali ľuďmi a neposudzovali tých, čo sa obliekajú do jemných a pestrých rúch a požívajú vyberané jedlá a nápoje, ale skôr nech každý posudzuje seba a pohŕda sám sebou.

1. Klerici nech vykonávajú cirkevné hodinky podľa spôsobu svätej rímskej Cirkvi, okrem Žaltára, 2. z ktorého môžu mať breviáre. 3. Laici však nech sa modlia dvadsaťštyri Otčenášov za Matutínum, za Chvály päť, za Prvú, Tretiu, Šiestu a Deviatu, za každú z nich sedem, za Vešpery dvanásť, za Kompletórium sedem; 4. a nech sa modlia za zomrelých. 5. A nech sa postia od sviatku Všetkých svätých až do Narodenia Pána. 6. Tých však, čo zachovávajú dobrovoľne svätý pôst, ktorý sa začína po Zjavení Pána a trvá nepretržite štyridsať dní, ktorý Pán posvätil svojím svätým pôstom (porov. Mt. 4,2), nech Pán požehná; ktorí ho však nechcú zachovávať, nie sú povinní. 7. Avšak druhý pôst až do vzkriesenia Pána nech zachovávajú. 8. Inokedy, okrem piatku, nie sú povinní sa postiť. 9. Avšak v čase zrejmej potreby bratia nech nie sú povinní telesne sa postiť. 10. Radím však, napomínam a vyzývam svojich bratov v Pánovi Ježišovi Kristovi, keď pôjdu svetom, aby sa nehádali, neškriepili o slová a neposudzovali iných, 11. ale nech sú tichí, mierumilovní a skromní, vľúdni a pokorní a nech a každým úctivo hovoria ako sa svedčí (porov. Tit 3,2 ; 2Tim 2,14). 12. A nemajú jazdiť na koni, ak ich k tomu nenúti zrejmá potreba alebo choroba. 13. Keď vstúpia do ktoréhokoľvek domu, nech najprv povedia: „Pokoj tomuto domu“ (porov. Lk 10,5). 14. A podľa svätého evanjelia môžu jesť zo všetkých pokrmov, čo im predložia (porov. Lk 10,8).

1. Prísne prikazujem všetkým bratom, aby neprijímali peniaze alebo iné platidlá,[13] ani sami, ani cez prostredníkov. 2. Avšak o potreby chorých a o ošatenie ostatných bratov nech sa starajú ministri a kustódi s prispením duchovných priateľov, ako uznajú za vhodné, podľa podmienok miest, časov a studených krajov, 3. pritom však ako bolo povedané, nech vždy dbajú na to, aby neprijímali peniaze, alebo iné platidlá.

1. Bratia, ktorým dal Boh milosť pracovať, nech pracujú verne a zbožne, 2. totiž tak, aby sa vyhli záhaľke, ktorá je nepriateľkou duše, a tak v sebe nevyhasili ducha svätej modlitby a zbožnosti, ktorému majú slúžiť všetky ostatné časné veci. 3. Ako odmenu za prácu nech prijímajú životné potreby pre seba a svojich spolubratov okrem peňazí a platidiel, 4. a to pokorne, ako sa svedčí na Božích služobníkov a nasledovníkov svätej chudoby.

1. Bratia nech si nič neprivlastňujú, ani dom, ani miesto, ani nijakú vec. 2. Ale ako pútnici a cudzinci na tomto svete (porov. 1Pt 2,11), nech v chudobe a pokore slúžia Bohu, nech s dôverou chodia pýtať almužnu 3. a nech sa za to nehanbia, lebo aj Pán sa na tomto svete stal pre nás chudobným (porov. 2Kor 8,9). 4. To je tá vznešenosť úplnej chudoby, ktorá vás, mojich najmilších bratov, ustanovila za dedičov a vládcov nebeského kráľovstva (porov. Jak 2,5), na veci vás urobia chudobnými, ale povýšila čnosťami. 5. Toto nech je váš podiel, ktorý vedie do krajiny žijúcich (porov. Ž 142,6). 6. Toho sa, najmilší bratia, celkom pridŕžajte a pre meno nášho Pána Ježiša Krista na tomto svete nechcite mať nikdy nič iné. 7. A kdekoľvek bratia sú, alebo sa budú zdržiavať, nech sa správajú k sebe navzájom ako domáci. 8. A bez strachu nech jeden druhému vyjaví svoje potreby, lebo ak matka živí a miluje svojho telesného syna (porov. 1Sol 2,7), či nie o mnoho viac má každý milovať svojho duchovného brata? 9. A ak z nich niekto ochorie, ostatní bratia nech mu slúžia tak, ako by si to sami priali (porov. Mt 7,12).

1. Keby niektorí z bratov, zvedení nepriateľom, smrteľne zhrešili a išlo by o také hriechy, o ktorých sa bratia dohodli, že sú vyhradené samotným provinciálnym ministrom, menovaní bratia sú povinní obrátiť sa na nich čo najrýchlejšie a bez meškania.

2. Ak sú samotní ministri kňazmi, nech im milosrdne uložia pokánie; ak nie sú kňazmi, nech ho uložia prostredníctvom iných kňazov rádu, ako uznajú pred Bohom za najlepšie. 3. Nech sa nehnevajú a nerozčuľujú pre hriech iného, lebo hnev a rozčuľovanie u nich aj u ostatných prekážajú láske.

1. Všetci bratia musia mať vždy jedného z bratov tejto rehole za generálneho ministra a sluhu celého bratstva a musia ho prísne poslúchať. 2. Keď zomrie, provinciálni ministri a kustódi majú zvoliť nástupcu na svätodušnej kapitule, na ktorú sa provinciálni ministri majú vždy spolu zísť, kam určí generálny minister; 3. a to raz za tri roky, alebo v inej dlhšej, či kratšej lehote, ako to menovaný generálny minister nariadil. 4. Keby však všetkým ministrom a kustódom bolo zrejmé, že generálny minister nestačí na službu pre spoločné blaho bratov, menovaní bratia, ktorým je zverená voľba, sú v mene Pánovom povinní zvoliť si iného za kustóda. 5. Po svätodušnej kapitule jednotliví ministri a kustódi, ak budú chcieť a uznajú za vhodné, môžu ešte v tom roku zvolať bratov na kapitulu.

1. Bratia nech nekážu v biskupstve toho biskupa, ktorý im to zakázal. 2. Nikto z bratov nech sa neodváži kázať ľudu, ak ho generálny minister tohto bratstva nevyskúšal a neuznal za schopného, a nebol mu zverený kazateľský úrad. 3. Napomínam a vyzývam bratov, aby v kázňach, ktoré konajú, bola ich reč premyslená a jasná (porov. Ž 12,7; Ž 18,31), na úžitok a vzdelanie ľudu. 4. Nech mu kážu o chybách a čnostiach, treste a sláve, a to stručne, lebo Pán hovoril na zemi krátkou rečou (porov. Rim 9,28).

1. Bratia, čo sú ministrami a sluhami ostatných bratov, nech navštevujú a napomínajú ostatných bratov a pokorne a láskavo ich naprávajú a nech im neprikazujú nič, čo by bolo proti ich duši a našej Regule. 2. Podriadení bratia nech si však uvedomia, že pre Boha sa zriekli svojej vlastnej vôle. 3. Preto im prísne prikazujem, aby poslúchali svojich ministrov vo všetkom, čo sľúbili Bohu zachovávať a čo nie je proti ich duši a našej Regule. 4. A kdekoľvek sa nachádzajú bratia, ktorí by vedeli a poznali, že nemôžu Regulu v jej duchu zachovávať, môžu a majú sa obrátiť na svojich ministrov. 5. Ministri nech ich príjmu láskavo a dobrotivo a nech sa k ním správajú tak prívetivo, aby mohli s nimi hovoriť a konať ako páni so svojimi sluhami, 6. lebo tak to má byť: aby ministri boli sluhami všetkých bratov. 7. Napomínam však a povzbudzujem bratov v Pánu Ježišovi Kristovi, aby sa chránili všetkej pýchy, márnej slávy, závisti, lakomstva (porov. Lk 12,15), starostí a znepokojovania sa o tento svet (porov. Mt 13,22), ohovárania a reptania. 8.. A tí, čo nevedia čítať a písať, nech sa nestarajú o to, aby sa to naučili, ale nech pamätajú na to, že nadovšetko majú túžiť po tom, aby mali ducha Pánovho a jeho sväté pôsobenie, 9. aby sa k nemu vždy s čistým srdcom modlili, aby boli pokorní a trpezliví v prenasledovaní a chorobe, 10. aby milovali tých, čo nás prenasledujú, hanobia a tupia, lebo Pán hovorí: „Milujte svojich nepriateľov a modlite sa za tých, čo vás prenasledujú a o vás zle hovoria“ (porov. Mt 5,44). 11. „Blahoslavení prenasledovaní pre spravodlivosť, lebo ich je nebeské kráľovstvo“ (Mt 5,10). 12. „Ale kto vytrvá do konca, bude spasený“ (Mt 10,22).

1. Prísne zakazujem všetkým bratom, aby nemali podozrivé styky alebo reči so ženami, 2. taktiež aby nechodili do ženských kláštorov okrem tých, čo dostali od Apoštolskej stolice osobitné povolenie. 3. A nemajú byť kmotrami mužom alebo ženám, aby pri tej príležitosti nevzniklo pohoršenie medzi bratmi alebo o bratoch.

--------------------------------------------------------------------------------

     1. Pán dal mne, bratovi Františkovi, že som takto začal konať pokánie: kým som bol ešte v hriechoch, zdalo sa mi príliš trpké čo i len pozrieť na malomocných. 2. Sám Pán ma zaviedol medzi nich a ja som im preukázal milosrdenstvo.3. Keď som od nich odchádzal, to čo sa mi zdalo trpké, premenilo sa mi na sladkosť duše i tela. Potom som trochu porozmýšľal a opustil som svet.
     4. A Pán dal mi takú vieru, že som sa v kostoloch takto jednoducho modlil: 5. „Klaniame sa ti, Pane Ježišu Kriste, tu i vo všetkých tvojich chrámoch po celom svete a dobrorečíme ti, lebo si svojím svätým krížom vykúpil svet”.
     6. Potom mi Pán dal a dáva takú dôveru ku kňazom, čo žijú podľa svätej rímskej Cirkvi, kvôli ich sväteniu, že i keby ma prenasledovali, chcem sa k nim utiekať. 7. A keby som mal takú múdrosť ako Šalamún a našiel by som najúbohejších svetských kňazov, na farách, na ktorých pôsobia, nechcem kázať proti ich vôli.
      8. Voči nim i všetkým ostatným, chcem mať bázeň, chcem ich milovať a ctiť ako svojich pánov. 9. A nechcem posudzovať ich hriechy, lebo v nich poznávam Božieho Syna, a sú mojimi pánmi. 10. Robím to preto, lebo z najvyššieho Syna Božieho telesným zrakom na tomto svete nič nevidím, iba Najsvätejšie Telo a Najsvätejšiu Krv, ktoré sami prijímajú, a len oni iným vysluhujú.
      11. A tieto najsvätejšie tajomstvá chcem nadovšetko uctievať, vážiť si ich a uchovávať na vznešených miestach.
     12. Kdekoľvek nájdem najsvätejšie mená a jeho slová napísané na nevhodných miestach, chcem ich pozbierať a prosím, aby sa zbierali a uložili na čestnom mieste.
     13. A všetkých teológov a tých, čo nám ohlasujú sväté Božie slová, máme si ctiť ako tých, čo nám dávajú ducha a život (porov. Jn 6,64).
     14. A keď mi Pán dal bratov, nikto mi neukazoval, čo mám robiť, ale sám Najvyšší mi zjavil, že mám žiť podľa svätého Evanjelia. 15. A dal som to stručnými slovami napísať a pán pápež mi to potvrdil.
      16. A tí, čo prichádzali, aby prijali tento život, všetko, čo mohli mať, dávali chudobným (porov. Tb 1,3) a boli spokojní s jedným habitom, zvnútra i zvonku zaplátaným, cingulom a spodkami 17. a viacej sme nechceli mať.
     18. Cirkevné hodinky sme sa my klerici modlili podľa ostatných klerikov, laici sa modlili Otčenáše a veľmi radi sme sa zdržiavali v kostoloch. 19. A boli sme jednoduchí a poddaní všetkým.
     20. A ja som pracoval vlastnými rukami a chcem pracovať a veľmi si prajem, aby sa všetci ostatní bratia zamestnávali nejakou počestnou prácou. 21. Tí, čo nevedia pracovať, nech sa naučia, nie z túžby po odmene za prácu, ale pre dobrý príklad a na zahnanie záhaľky.
      22. Keby sme nedostali odmenu za prácu, utiekajme sa k stolu Pána a z domu do domu prosme o almužnu.
     23. Pán mi zjavil, aby som takto pozdravoval: „Nech ti Pán udelí pokoj”(porov. Num 6,26).
      24. Bratia nech sa chránia prijímať kostoly, chudobné príbytky a všetko, čo sa pre nich stavia, ak to nie je také, ako sa svedčí na svätú chudobu, ktorú sme v Regule sľúbili. Nech sa tam vždy zdržujú ako cudzinci a pútnici (porov. 1Pt 2,11).
     25. Prísne nariaďujem všetkým bratom, kdekoľvek sa nachádzajú, aby sa neodvažovali ani sami, ani cez prostredníka žiadať od Rímskej kúrie nejaké listiny v prospech kostola alebo nejakého miesta pod zámienkou kázania, ani pri osobnom prenasledovaní, 26. ale kdekoľvek ich neprijmú, nech odtiaľ utečú do inej krajiny, aby tam s Božím požehnaním konali pokánie.
     27. A stále chcem poslúchať generálneho ministra tohto bratstva a každého gvardiána, ktorého mi určí.
     28. A tak chcem byť v jeho rukách, aby som nemohol ísť alebo konať proti poslušnosti a jeho vôli, pretože je mojím pánom.
     29. A hoci som jednoduchý a chorľavý, predsa chcem mať vždy pri sebe klerika, aby sa so mnou modlil Ofícium, ako to obsahuje Regula.
     30. A všetci ostatní bratia nech sú povinní prísne poslúchať svojich gvardiánov a podľa Reguly sa modliť Ofícium. 31. A keby sa našli niektorí, čo by nemodlili Ofícium podľa Reguly a chceli by ho nejakým spôsobom meniť, alebo by neboli katolíkmi, všetci bratia, kdekoľvek sa zdržiavajú, keby takého našli, sú pod poslušnosťou povinní zaviesť ho k najbližšiemu kustódovi toho miesta, kde ho našli. 32. A kustód nech je prísne pod poslušnosťou povinný bedlivo ho strážiť vo dne v noci ako väzňa, aby mu neušiel, kým ho osobne neodovzdá jeho ministrovi. 33. A minister je prísne pod poslušnosťou povinný zaslať ho v sprievode takých bratov, ktorí ho budú strážiť vo dne v noci ako väzňa, kým ho neprivedú k ostijskému biskupovi, ktorý je pánom, ochrancom a napravovateľom celého bratstva.
     34. A nech bratia nehovoria: „Toto je iná Regula”, lebo toto je spomienka, napomenutie, povzbudenie a môj testament, ktorý ja, nepatrný brat František, zanechávam vám, svojím požehnaným bratom, preto, aby sme Regulu, ktorú sme Pánovi sľúbili, lepšie po katolícky zachovávali.
     35. A generálny minister i všetci ostatní ministri sú pod poslušnosťou zaviazaní k týmto slovám nič nepridávať, ani z nich nič neuberať.
     36. A tento spis nech majú vždy so sebou vedľa Reguly. 37. A na všetkých kapitulách, ktoré konajú, pri čítaní Reguly nech čítajú aj tieto slová. 38. A všetkým svojím bratom klerikom i laikom prísne pod poslušnosťou nariaďujem, aby k Regule a k týmto slovám nepridávali poznámky vraj: „Takto sa im má rozumieť.”
     38. Ale ako mi dal Pán schopnosť jednoducho, jasne hovoriť a napísať Regulu i tieto slová, tak ich jednoducho a bez poznámok chápte a so svätou horlivosťou zachovávajte až do konca.
     40. A každého, kto toto zachováva, nech v nebi naplní požehnanie Najvyššieho Otca a na zemi požehnanie jeho milého Syna s Najsvätejším Duchom Utešiteľom i so všetkými nebeskými mocnosťami a so všetkými svätými. 41. A ja brat František, váš nepatrný sluha, nakoľko môžem, potvrdzujem vám zvnútra i zvonku toto najsvätejšie požehnanie. (Amen.)