Ako som stretol Ježiša...

Masseo OFM
10.10.2013

Deň po slávnosti sv. Františka, poobede, niekto klopal na naše dvere. Mal som v pláne si pripraviť kázeň na nedeľu. Nakoľko spolubrat nešiel otvoriť po druhom zaklopaní som sa vybral otvoriť dvere ja.

Keď som otvororil, objavili sa predo mnou starec s chlapcom. Chlapec, ako som sa lepšie prizrel, bol náš miništrant, ktorý mi preložil, že dedko chce aby som sa modlil za neho. Vtedy som zbadal, že ma v ruke bielu palicu a tiež som si uvedomil, že nevidí. Pomodlil som sa za dedka a požehnal som ho. Vtedy on niečo povedal. Chlapec mi preložil, že on prišiel pre mňa, aby som išiel s ním a pomodlil sa za veľmi chorého chlapca. Išiel som si obliecť habit a zobral som si knihu na požehnanie.

Na ulici už na mňa čakal len nevidiaci dedko. Miništrant sa vytratil. Pýtal som sa ako ma nevidiaci môže doviesť na miesto, keďže na okraji mesta, kde bývame sa každý deň niečo na ceste mení. Nič iné mi neostávalo, a tak som sa vybral s ním. Dedko hovoril po arabsky počas cesty a ja som ho zopárkrát odtiahol aby nepadol do výmoľov na ceste. Išiel veľmi isto. Po asi 15 minútach chôdze sme dorazili do chudobného napoly rozpadnutého domu (ak sa to dá tak nazvať). Okolo sedelo zopár žien s deťmi. Ten muž mi hneď podal stoličku, aby som si najskôr sadol. Potom prišla jedna žena, ktorú poznám z nášho kostola a vošli sme do domu.

Na holej zemi ležal skrútený, vychudnutý chlapec, Dávid. Ako som sa prizrel lepšie mal na sebe rany. Bol to hendikepovaný, asi dvanásťročný chlapec. Pozrel na mňa veľkými očami ako som začal čítať evanjelium o uzdravení ochrnutého. Vtedy ma to zasiahlo, veľké precítenie, a ja som v ňom videl Ježiša... Bol tam s nami v tomto chlapcovi. Ostalo ticho... Po dokončení modlitby a po požehnaní
som ostal sedieť s matkami detí.

Dozvedel som sa, že Dávid je sirota. Rodičov mu zabili vo vojne a potom sa ho ujali dobré duše, ktoré sa o neho starajú doteraz. Komunita veriacich si ho adoptovala a spoločne sa o neho starajú
a hoci sú sami chudobní delia sa s ním o jedlo a miesto. Hlavne sa s ním delia dennodenne o lásku.

Nevidiaci starec sa volal Tomáš.

Mnoho znamení mi dal Boh cez túto udalosť. Preto vydávam toto svedectvo, aby sme sa navzájom povzbudili vo viere, ale aj v nachádzaní Ježiša v núdznych a trpiacich, ktorých máme okolo
seba. "Veru hovorím vám: Čokoľvek ste urobili jednému y týchto najmenších bratov, mne ste urobili" (Mt 25,40).