Františkánsky kostol Zvestovania Pána v Bratislave

     V pohnutých časoch česko-uhorských vojen (v r. 1271 a 1273) už bol v Bratislave kláštor františkánov. Rakúske kroniky uvádzajú, že v roku 1273 počas Otakarovho vpádu hľadali útulok v kláštore františkánov viaceré ženy z mesta. Po víťazstve Ladislava IV. nad Přemyslom II. Otakarom (1278 na Moravskom poli) mohla nerušene pokračovať výstavba komplexu františkánskeho kláštora, kostola a bočnej kaplnky Sv. Jána evanjelistu. V roku 1296 bola posvätená kaplnka a v r. 1297, 25.marca na sviatok Zvestovania Panny Márie sa uskutočnila slávnostná posviacka kostola za prítomnosti kráľa Ondreja III., ostrihomského arcibiskupa Lodomera, vysokého počtu cirkevných a svetských hodnostárov a veľkého počtu veriacich. Františkánsky kostol patril medzi významné miesta bratislavských korunovačných slávností.


    Novokorunovaný kráľ peši prešiel z korunovačného kostola Sv. Martina do Františkánskeho kostola, kde pasoval nových rytierov Zlatej ostrohy. Išlo o starobylý obrad, ktorý do Bratislavy preniesli zo Stoličného Belehradu. Pasovanie rytierov po korunovácii zaviedol Karol Róbert z Anjou (I. polovica 14.stor.).


V kostole sa nachádza vzácna relikvia a to telo sv. Reparáta, diakona a mučeníka. Žil v 4. storočí. Jeho život spadá do prelomových čias po Milánskom edikte, ktorým cisár Konštantín Veľký dal kresťanskej cirkvi možnosť vystúpiť z prítmia katakomb. Edikt však znamenal len zrovnoprávnenie kresťanov s ostatnými náboženstvami Rímskej ríše. Jednotlivci boli i naďalej vystavení nevraživosti pohanského prostredia. Obeťou tejto situácie bol aj sv. Reparát. Bol horlivým hlásateľom evanjelia v meste Nola pri Neapoli. Ako diakon sa venoval charitatívnej činnosti. Zomrel mučeníckou smrťou v roku 353. Veriaci ho pochovali a neskôr jeho ostatky preniesli do Ríma a uložili na cintoríne sv. Vavrinca, kde boli do roku 1769, vtedy ich na žiadosť františkánskeho provinciála Eugena Kósu preniesli do Bratislavy. Odvtedy sú jeho ostatky uložené v umelecky vyhotovenom relikviári vo františkánskom kostole.

Sv. Reparát

      Jednou z gotických častí kláštora, ktoré nepoškodili viaceré prestavby bola šesťboká gotická veža z 15.stor. Zemetrasenia však neskôr narušili jej statiku do tej miery, že hrozilo jej zrútenie. V roku 1897 ju opatrne zložili a preniesli do dnešného Sadu Janka Kráľa v Petržalke. Aby kláštor nezostal ochudobnený o svoju dominantu, na mieste pôvodnej gotickej veže postavili jej neogotickú kópiu. Veža slúžila v 16. a 17. stor. na oznamovanie mnohých povinností. Ranné zvonenie oznamovalo čas otvárania a večerné zvonenie, čas zatvárania výčapov - „Pivný zvon“. Pri požiaroch vyvesili na vežu zástavu alebo zvonili na zvone. Do polovice 17. stor. zvykli nedele a sviatočné dni označovať vztyčovaním zástavy na kláštore.

      Pôvodné vnútorné zariadenie kostola postupne nahradili barokovým v prvej polovici 18.stor. Hlavný oltár Zvestovania Panny Márie je murovaná stĺpová architektúra z rokov 1720 – 1730. V strede je obraz Zvestovania – sklomaľba z konca 19 stor. V chrámovej lodi sú bočné oltáre symetricky umiestnené. Po bokoch sú sochy Sv. Štefana a Sv. Imricha. (V knihe od Ladislava Šáškyho je uvedené, že sú to sochy Sv. Imricha a Sv. Ladislava).

Oltáre Sv. Františka z Assisi a Sv. Antona Paduánskeho s rovnakými stĺpovými architektúrami stoja po stranách triumfálneho oblúka, pochádzajú z rokov 1720 – 1730. Bočné oltáre Narodenia a Piety tvoria dominanty chrámovej lode v priečnej osi. Výtvarná náplň je viazaná na osobu Krista v protiklade jeho narodenia a smrti. Na oltári Narodenia je veľký oltárny obraz Pánovho narodenia a po stranách sú alegorické postavy vedy a umenia. Vzácna gotická pieskovcová plastika Piety je obdobia tzv. krásneho slohu (z I. polovice 15.stor.) a sprievodné plastiky smútiacich efébov. - Patrí medzi najkrajšie zachované gotické plastiky z tohoto obdobia. V treťom poli chrámovej lode sú bočné oltáre Sv. Anny a Sv. Barbory (z polovice 18.stor.). Rokoková kazateľnica je z roku 1756 – na dverách je reliéf stigmatizácie Sv. Františka, na rečnisku je Kázeň Sv. Františka vtákom a Mojžišova kázeň židom.

Pri severnom múre kostola stojí kaplnka Sv. Jána evanjelistu. (Na jej mieste stála staršia kaplnka spomínaná v roku 1296.) Vybudovali ju v druhej polovici 14.stor. na mieste staršieho sakrálneho objektu. Ide o dvojpodlažnú pohrebnú kaplnku (s kryptou v suteréne), ktorú začal stavať bratislavský mešťan Ján, syn Jakubov a v roku 1361 ju ešte nedostavanú prepustil svojmu synovcovi richtárovi Jakubovi II. Tento ju v nasledujúcich rokoch alebo desaťročiach dostaval. Kaplnka bola pohrebnou kaplnkou richtárskej rodiny Jakubovcov. V suterénnej časti je krypta s erbom rodiny Jakubovcov. Architektúra kaplnky dosiahla vrchol gotického skeletového systému maximálnym prevýšením a odhmotnením stavby a to vo forme závesných svorníkov a presekávaných profilov (horizontálne podokenné rímsy presekávajú vertikálne profily). Kaplnku zreštaurovali v roku 1831. Vtedy do nej umiestnili klasicistický stĺpový oltár Sv. Jána evanjelistu s obrazom, ktorý namaľoval miestny maliar Ferdinand Lüttendorf podľa Domenicchinovej predlohy. Oltár je dnes v predsieni kaplnky. Kaplnku dostavali podľa vzoru Sainte Chapelle, pohrebnej kaplnky francúzkych kráľov. Kaplnka patrí medzi najvýznamnejšie diela gotickej architektúry na Slovensku a predstavuje sakrálny objekt, ktorý možno považovať za vrchol vývinu gotickej architektúry na Slovensku.