O nás Rehoľa dnes Spiritualita Aktivity Kontakty Odkazyy
Návrat nahlavnú stránku
O kostole | Sv. omše, oznamy | Bratia v dome | Kontakt

Františkánsky kostol Zvestovania Pána v Bratislave

     V pohnutých časoch česko-uhorských vojen (v r. 1271 a 1273) už bol v Bratislave kláštor františkánov. Rakúske kroniky uvádzajú, že v roku 1273 počas Otakarovho vpádu hľadali útulok v kláštore františkánov viaceré ženy z mesta. Po víťazstve Ladislava IV. nad Přemyslom II. Otakarom (1278 na Moravskom poli) mohla nerušene pokračovať výstavba komplexu františkánskeho kláštora, kostola a bočnej kaplnky Sv. Jána evanjelistu. V roku 1296 bola posvätená kaplnka a v r. 1297, 25.marca na sviatok Zvestovania Panny Márie sa uskutočnila slávnostná posviacka kostola za prítomnosti kráľa Ondreja III., ostrihomského arcibiskupa Lodomera, vysokého počtu cirkevných a svetských hodnostárov a veľkého počtu veriacich. Františkánsky kostol patril medzi významné miesta bratislavských korunovačných slávností.


    Novokorunovaný kráľ peši prešiel z korunovačného kostola Sv. Martina do Františkánskeho kostola, kde pasoval nových rytierov Zlatej ostrohy. Išlo o starobylý obrad, ktorý do Bratislavy preniesli zo Stoličného Belehradu. Pasovanie rytierov po korunovácii zaviedol Karol Róbert z Anjou (I. polovica 14.stor.).


V kostole sa nachádza vzácna relikvia a to telo sv. Reparáta, diakona a mučeníka. Žil v 4. storočí. Jeho život spadá do prelomových čias po Milánskom edikte, ktorým cisár Konštantín Veľký dal kresťanskej cirkvi možnosť vystúpiť z prítmia katakomb. Edikt však znamenal len zrovnoprávnenie kresťanov s ostatnými náboženstvami Rímskej ríše. Jednotlivci boli i naďalej vystavení nevraživosti pohanského prostredia. Obeťou tejto situácie bol aj sv. Reparát. Bol horlivým hlásateľom evanjelia v meste Nola pri Neapoli. Ako diakon sa venoval charitatívnej činnosti. Zomrel mučeníckou smrťou v roku 353. Veriaci ho pochovali a neskôr jeho ostatky preniesli do Ríma a uložili na cintoríne sv. Vavrinca, kde boli do roku 1769, vtedy ich na žiadosť františkánskeho provinciála Eugena Kósu preniesli do Bratislavy. Odvtedy sú jeho ostatky uložené v umelecky vyhotovenom relikviári vo františkánskom kostole.



Sv. Reparát


     Z histórie kostola a kláštora je potrebné spomenúť, že veľké siene kláštora sa využívali pre väčšie zhromaždenia. V stredoveku až do roku 1530 tu volili richtára. V roku 1578 sa tu na poradu zhromaždili mešťania, ktorí sa vzbúrili proti mestskej rade pre utrpené krivdy, chceli tak využiť právo azylu, ktoré si kláštor udržal až do 18.stor. Počas snemu v roku 1563 tu mali schôdze jednotlivé stavy, v roku 1601 tu zasadal aj krajinský snem.V kostole 17.decembra 1526, bolo to po Bitke pri Moháči, zvolili uhorské stavy za kráľa Ferdinanda Habsburského. – 29.augusta pri bitke pri Moháči utrpelo uhorské vojsko katastrofálnu porážku od Turkov. V bitke zahynul aj kráľ Ľudovít II., posledný Jagelovec na uhorskom tróne. S týmto dátumom sa spája koniec stredoveku v slovenských dejinách a začiatok novoveku. Počas neskorších korunovácií tu novozvolený kráľ pasoval vybraných šľachticov za „rytierov zlatej ostrohy“.

      Jednou z gotických častí kláštora, ktoré nepoškodili viaceré prestavby bola šesťboká gotická veža z 15.stor. Zemetrasenia však neskôr narušili jej statiku do tej miery, že hrozilo jej zrútenie. V roku 1897 ju opatrne zložili a preniesli do dnešného Sadu Janka Kráľa v Petržalke. Aby kláštor nezostal ochudobnený o svoju dominantu, na mieste pôvodnej gotickej veže postavili jej neogotickú kópiu. Veža slúžila v 16. a 17. stor. na oznamovanie mnohých povinností. Ranné zvonenie oznamovalo čas otvárania a večerné zvonenie, čas zatvárania výčapov - „Pivný zvon“. Pri požiaroch vyvesili na vežu zástavu alebo zvonili na zvone. Do polovice 17. stor. zvykli nedele a sviatočné dni označovať vztyčovaním zástavy na kláštore.




    Kostol a kláštor františkánov bol komplexom obytných a sakrálnych stavieb, ktorý spolu so záhradou vypĺňal väčšiu časť východného bloku terajšieho Františkánskeho námestia. Pôvodná budova františkánov, ktorí sa v Bratislave usadili už v 13.stor. sa nezachovala. Kostol začali stavať v prechodnom románsko - gotickom slohu okolo polovice 13.stor. (pri vchode sa dá vidieť zlomok pôvodného portálu) a kostol dostavali v roku 1297 v gotickom slohu. Zemetrasenia v rokoch 1580 a 1586 veľmi poškodili kostol aj kláštor a spôsobili, že spadla pôvodná gotická klenba lode. V rokoch 1613 – 1616 postavili dnešnú renesančnú klenbu na masívne vtiahnuté piliere. Opravné práce pokračovali aj v roku 1619. Kostol definitívne zastrešil staviteľ Ján Alberthal okolo roku 1637.

      V roku 1670 postavili organový chór podoprený toskánskymi stĺpmi. V roku 1745 - 1746 upravil staviteľ Lucca de Schramm hlavnú fasádu kostola v barokovom slohu. Nad nový portál umiestnili kamennú sochu Immaculaty pravdepodobne dielo sochára Jozefa Sartoryho. Pred kostolom je veľký kovaný neobarokový kríž od umeleckého kováča Mahra, prenesený z Ondrejského cintorína.

      Pôvodné vnútorné zariadenie kostola postupne nahradili barokovým v prvej polovici 18.stor. Hlavný oltár Zvestovania Panny Márie je murovaná stĺpová architektúra z rokov 1720 – 1730. V strede je obraz Zvestovania – sklomaľba z konca 19 stor. V chrámovej lodi sú bočné oltáre symetricky umiestnené. Po bokoch sú sochy Sv. Štefana a Sv. Imricha. (V knihe od Ladislava Šáškyho je uvedené, že sú to sochy Sv. Imricha a Sv. Ladislava).


   

Oltáre Sv. Františka z Assisi a Sv. Antona Paduánskeho s rovnakými stĺpovými architektúrami stoja po stranách triumfálneho oblúka, pochádzajú z rokov 1720 – 1730. Bočné oltáre Narodenia a Piety tvoria dominanty chrámovej lode v priečnej osi. Výtvarná náplň je viazaná na osobu Krista v protiklade jeho narodenia a smrti. Na oltári Narodenia je veľký oltárny obraz Pánovho narodenia a po stranách sú alegorické postavy vedy a umenia. Vzácna gotická pieskovcová plastika Piety je obdobia tzv. krásneho slohu (z I. polovice 15.stor.) a sprievodné plastiky smútiacich efébov. - Patrí medzi najkrajšie zachované gotické plastiky z tohoto obdobia. V treťom poli chrámovej lode sú bočné oltáre Sv. Anny a Sv. Barbory (z polovice 18.stor.). Rokoková kazateľnica je z roku 1756 – na dverách je reliéf stigmatizácie Sv. Františka, na rečnisku je Kázeň Sv. Františka vtákom a Mojžišova kázeň židom.


       

Pri severnom múre kostola stojí kaplnka Sv. Jána evanjelistu. (Na jej mieste stála staršia kaplnka spomínaná v roku 1296.) Vybudovali ju v druhej polovici 14.stor. na mieste staršieho sakrálneho objektu. Ide o dvojpodlažnú pohrebnú kaplnku (s kryptou v suteréne), ktorú začal stavať bratislavský mešťan Ján, syn Jakubov a v roku 1361 ju ešte nedostavanú prepustil svojmu synovcovi richtárovi Jakubovi II. Tento ju v nasledujúcich rokoch alebo desaťročiach dostaval. Kaplnka bola pohrebnou kaplnkou richtárskej rodiny Jakubovcov. V suterénnej časti je krypta s erbom rodiny Jakubovcov. Architektúra kaplnky dosiahla vrchol gotického skeletového systému maximálnym prevýšením a odhmotnením stavby a to vo forme závesných svorníkov a presekávaných profilov (horizontálne podokenné rímsy presekávajú vertikálne profily). Kaplnku zreštaurovali v roku 1831. Vtedy do nej umiestnili klasicistický stĺpový oltár Sv. Jána evanjelistu s obrazom, ktorý namaľoval miestny maliar Ferdinand Lüttendorf podľa Domenicchinovej predlohy. Oltár je dnes v predsieni kaplnky. Kaplnku dostavali podľa vzoru Sainte Chapelle, pohrebnej kaplnky francúzkych kráľov. Kaplnka patrí medzi najvýznamnejšie diela gotickej architektúry na Slovensku a predstavuje sakrálny objekt, ktorý možno považovať za vrchol vývinu gotickej architektúry na Slovensku.

Copyright © Ordo Fratrum Minorum
contact to br. Efrem
Home | O nás | Spiritualita | Aktivity | Kontakt | Odkazy | Archív