Kostol Zvestovania Pána a františkánsky kláštor v Bratislave

      História františkánov v Bratislave siaha až do polovice 13. storočia. Rakúske kroniky spomínajú, že v roku 1273 za vpádu českého kráľa Přemysla Otakara II. viaceré ženy z mesta hľadali v ich kláštore útočište.       24. marca 1297 biskup Jakub, za prítomnosti uhorského kráľa Ondreja III., ostrihomského arcibiskupa Lodomera, cirkevných a svetských hodnostárov, ako aj veľkého počtu veriaceho ľudu, posvätil kostol Zvestovania Panny Márie (Zvestovania Pána). Vo Františkánskom kostole sa nachádza vzácna relikvia a to telo sv. Reparáta, mučeníka zo 4. storočia. Františkánsky kostol patril medzi významné miesta bratislavských korunovačných slávností. Novokorunovaný kráľ prešiel pešo z korunovačného kostola sv. Martina do Františkánskeho kostola, kde pasoval nových rytierov Zlatej ostrohy. Po bitke pri Moháči v roku 1526, keď sa politické vedenie Uhorska presídlilo do Bratislavy, zasadali v priestoroch kláštora predstavitelia stavov. Už na prvom zasadaní zvolili Ferdinanda I. za uhorského kráľa. Koncom 16. storočia boli kostol i kláštor veľmi poškodené zemetraseniami. Kláštor, ktorý patril pôvodne do Mariánskej provincie, bol obnovený v roku 1606 a v rokoch 1613 - 1616 postavili renesančnú klenbu kostola zachovanú dodnes. Kláštor bol sídlom provinciálneho ministra až do roku 1900, kedy bolo prenesené do Budapešti. Po obnovení Provincie Najsvätejšieho Spasiteľa v roku 1924 sa opäť stal sídlom provinciálneho ministra, avšak už nie Mariánskej, ale obnovenej provincie Najsvätejšieho Spasiteľa.        Od roku 1610 sa v bratislavskom kláštore spomína filozofická škola, ktorá bola v roku 1750 uznaná Generálnou kapitulou v Ríme za generálne štúdium. Vysokú úroveň mala aj hudobná činnosť bratislavských Františkánov, v 16. -17. storočí mala popri Dóme sv. Martina už európsku povesť a preukázateľnú históriu. Pôsobil tu väčší hudobný zbor. Kláštor bol v roku 1860 opätovne reštaurovaný. V súčasnosti prebiehajú ďalšie rekonštrukčné a reštaurátorské práce najmä v priestoroch silne zanedbaného kostola, ktorému sa napriek jeho veľkej historickej hodnote nevenovala v období socializmu žiadna pozornosť. Kláštor je na území Bratislavsko-Trnavskej arcidiecézy (farnosti svätého Martina).