5. veľkonočná nedeľa „C“ – (Sk 14,21-27)

    Dnes by sme sa mohli zamyslieť nad svetom, v ktorom žijeme, ako ho videla prvotná cirkev vo svetle Kristovho Zjavenie. Skutky apoštolské nám zachovali postoj Pavla a Barnabáša. „Posilňovali srdcia učeníkov a povzbudzovali ich aby vytrvali vo viere“ a hovorili, „do Božieho kráľovstve máme vojsť cez mnohé súženia." Počujeme, že znakom správnej cesty do Božieho kráľovstva nieje bezproblémový život, ale život, ktorý je poznačený mnohorakým súžením. Toto súženie je ovocím zápasu s tromi činiteľmi, ktorí sa nám na ceste ku Spáse stavajú na odpor: Svet, telo a diabol.
    Ak chceme hovoriť o svete musíme rozlišovať: Svet ako Božie dielo a svet deformovaný hriechom človeka, skutočnosť, ktorú vo svete vytvára hriešny človek. Božie slovo nám hovorí: „Na počiatku stvoril Boh nebo a zem" (Gn 1,1) Toto si musíme vždy uvedomovať, keď chceme zaujať správny postoj k veciam tohoto sveta. Od čias prvotného hriechu sa ľudský svet dostáva pod moc Zlého a to až na toľko, že diabol môže Kristovi pri pokúšaní vmiesť do tváre slová: „Dám ti všetku ich moc a slávu, lebo som ju dostal a dám ju komu chcem. Ak sa mi teda budeš klaňať, všetka bude tvoja.“ (Lk 4,6-7) Táto Satanová vláda je dôsledkom nesprávnej voľby prvých ľudí, ktorí sa priklonili svojou vierou na stranu svojho pokušiteľa. Mohli by sme povedať, že po právnej stránke, diablovi svet nikdy nepatril, pretože bol stvorený pre človeka. Je to ľudský svet, svet ľudí, ale diabol ho môže ovládnuť natoľko, nakoľko mu to človek svojou poddajnosťou umožní. Zlý duch sám nemôže páchať v tomto svete zlé skutky, môže tak robiť len rukami ľudí.
    Katechizmus hriešnu štruktúru sveta objasňuje slovami: „Tak hriech robí z ľudí spoluvinníkov druhých a pôsobí, že medzi nimi vládne žiadostivosť, násilie a nespravodlivosť. Hriechy vedú ku vzniku spoločenských pomerov a inštitúcii, ktoré sú v protiklade k Božej dobrote. „Štruktúry hriechu" sú výrazom a dôsledkom osobných hriechov. Privádzajú svoje obete k tomu, aby samé páchali zlo. Ak hovoríme o svete, ako o jednom z nepriateľov našej spásy, máme na mysli tieto hriešne štruktúry, ktoré doslova a do písmena majú moc pokaziť, skaziť dobré dielo Božie v človeku.
    Pán Ježiš v Evanjeliu podlá Matúša hovorí: „Beda svetu pre pohoršenie! Pohoršenia síce musia prísť, ale beda človekovi, skrze ktorého pohoršenie prichádza!" (Mt 18,7) Slovo pohoršenie vyjadruje akýsi posun smerom k horšiemu. Ide tu o nárast zlo. Každá nová generácia sa vplyvom tohoto hriešneho dedičstva po morálnej stránke rodí do mnoho ťažších pomerov. Keď Pán Ježiš hovorí o pohoršení Písmo to vyjadrí slovkom SCANDALUM. Doslovný zmysel tohto slova je: postaviť niekomu prekážku do cesty. Pohoršenie teda nieje len v tom, že ukážem svoj hriech, ale aj v tom, že vytvorím hriešnu situáciu, situáciu pokušenia. Napr. ponúkneme človekovi, ktorého problémom je alkohol, pohárik. Pohoršenie je tiež niečo také ako objav v oblasti hriechu. Objav ďalšieho stupňa sebectva.
    Sv. Ján hovorí: „Nemilujte svet, ani to, čo je vo svete. Ak niekto miluje svet, nie je v ňom Otcova láska. Veď nič z toho, čo je vo svete, ani žiadostivosť tela ani žiadostivosť očí ani honosenie sa bohatstvom nie je z Otca, ale zo sveta. A svet sa pominie, aj jeho žiadostivosť. Kto však plní Božiu vôľu, ostáva naveky.“ (1 Jn 2,15-17) Český ekumenický preklad to tlmočí takto: „Lebo všetko, čo je vo svete, po čom dychti človek a čo chcú jeho oči a na čom si v živote zakladá, nieje z Otca, ale zo sveta." To, o čo sa snažíme svojou telesnou žiadostivosťou, nevedie k Bohu, ani to, po čom túžia naše oči. Dokonca všetko, na čom si v živote zakladáme, na svojom postavení, na titule, na vzdelaní, na úspešnosti, na bohatstve, toto všetko nieje z Boha. Boh Otec má inú mieru, ináč nás hodnotí. Hodnotí nás mierou odumierania sebe. To je zákon prírody i nadprírody. Pšeničné zrnko, ktoré nepadne do zeme a neodumrie, neprinesie žiadnu úrodu, ale ak padne do zeme a v nej stratí svoju tvárnosť, vtedy vzklíči a prinesie úrodu. Teda nič, na čom si vo svete zakladáme, nieje z Boha. Blahoslavení ste, keď sa v tomto svete necítite doma. Beda tým, ktorí, sa vedia „pohybovať“ v tomto svete, ktorí vedia vždy zaujať takú pozíciu, aby mali z nej za každých okolností hmotný prospech.
    Sv. Ján nám dáva aj návod, ako premôcť svet: „Každý, kto verí, že Ježiš je Kristus, narodil sa z Boha.. Veď všetko, čo sa narodilo z Boha, premáha svet. A tým víťazstvom, ktoré premohlo svet, je naša viera. Veď kto iný premáha svet, ak nie ten, kto verí, že Ježiš je, Boží Syn?“ (1 Jn 5,1-5) Nesprávnou vierou sa svet človeka dostal pod moc Zlého, správnou vierou sa človek môže vzoprieť svetu a premôcť ho v sebe. Viera je silou proti okamžitému a časnému súženiu. Do Božieho kráľovstve sa vchádza len skrze mnohé súženia. Náš svet je svet mnohých súžení, pretože v ňom nieje miesto pre Boha, pre Lásku.
    Prvotná obec nebola bez hierarchie. Skutky hovoria: „A keď im po jednotlivých cirkvách ustanovili starších, modlili sa a postili a odporúčali ich Pánovi, v ktorého uverili." Činnosť Cirkvi je len vtedy Božou činnosťou ak sa deje v súlade s jeho vôľou. A jeho vôľu poznáme z Písma, keď sa modlime a keď sa postime. Ak sa nemodlime, čí nepostíme, rozhoduje v nás starý, telesný človek. Každá dôležitá voľba a rozhodnutie v Cirkvi sa ma diať po modlitbách a pôstoch, aby sa do duchovného rozhodovania nemohol pliesť telesný človek. Apoštolí utvrdzovali a povzbudzovali srdcia učeníkov.
    Aj knihu Zjavenie, ktorú voláme Apokalypsou a predstavujeme pre mnohých veriacich knihu apokalyptickej hrôzy, prvotná cirkev, pretože mala správny vzťah ku svetu, nepovažovala za knihu hrôz ale knihu, ktorá tiež patrí k evanjeliovému posolstvu. Dokiaľ som miloval tento svet, hrozil som sa tejto knihy, ale od kedy si lepšie uvedomujem situáciu tohoto svete, mam ju rád a rád ju počúvam: „Ja, Ján, videl som nové Nebo a novú Zem, lebo prvé nebo a prvá zem sa pominuli a ani mora už niet. A videl som, ako z neba od Boha zostupuje sväté mesto, novy Jeruzalem.. Hľa, Boží stánok je medzi ľuďmi! A bude medzi nimi prebývať; oni budú jeho ľudom a sám Boh - ich Boh - bude s nimi. Zotrie im z oči každú slzu a už nebude smrti ani žiaľu; ani náreku ani bolesti viac nebude, lebo prvé sa pominulo." A ten, čo sedel na tróne, povedal: „Hľa, všetko robím nové." Všetci a všetko potrebuje Božiu obnovu. Je to Kristus, Vtelené Božie Slovo, ktorý obnovuje všetko. Svet hynie na svoju vlastnú chytrosť, kto však počúva jeho hlas, nikdy nezahynie.