3. veľkonočný utorok - (Jn 6,30-35)

    V evanjeliu vidíme, že Ježišovi krajania stále túžia po viditeľnom znamení. Apoštol Pavol ich po rokoch charakterizuje slovami: „Gréci hľadajú múdrosť, Židia zas znamenia, ale my hlásame Krista ukrižovaného". Existovala celá skupina zázrakov, o ktorých sa verilo, že ich môže vykonať len Mesiáš a Ježiš také zázraky naozaj robil. Vzkriesenie mŕtveho Lazára na štvrtý deň po smrti, bolo niečím, čo mohol vykonať len Mesiáš a podobne vyhnanie diabla z hluchonemého a uzdravenie malomocného.
    Povedali mu: „Aké znamenie urobíš, aby sme videli a uverili ti? Čo vykonáš? Naši otcovia jedli na púšti mannu, ako je napísané: Chlieb z neba im dal jesť.“ Eucharistia je Božou odpoveďou na túžbu človeka vidieť znamenie viery. Človek túži po znamení, ktoré by urobilo vieru ľahšou. Boh nám na našu túžbu po znamení viery odpovedá iným spôsobom. Ježiš ustanovuje znamenie, na ktorom sa ukáže viera. Znamenie, ktoré dáva Ježiš, oddeľuje veriacich od neveriacich. Kto verí, má veriť úplne, kto neverí, môže odísť. Kto uverí, uznal Božiu múdrosť a Božiu moc. Kto neverí, nikdy nenastúpi na Božiu cestu, ktorá presahuje ľudskú obmedzenosť.
    Ježiš sám je Božím znamením. Komu nestačí Ježiš so všetkým tým, čo učí a koná, tomu nepomôže žiadne iné znamenie. Len v Duchu Svätom môže byť správne rozlúštené toto znamenie. Len v Duchu Svatom môžeme skutočne nazerať na to, že Ježiš je Chlieb života. Nielen Ježiš v Eucharistii je chlebom života, ale on sám svojou podstatou už predtým ako ustanovil Eucharistiu, bol a je Chlebom života. Pozemský chlieb len najlepšie vystihuje jeho duchovnú podstatu - dávať život.
    Ježiš im odpovedal: „Veru, veru, hovorím vám, chlieb z neba vám nedal Mojžiš, ale môj Otec vám dáva pravý chlieb z neba. Lebo Boží chlieb je ten, čo zostupuje z neba a dáva život svetu." Židia túžili okúsiť mannu, ktorú kedysi ich otcovia požívali na púšti. O manne kolovalo mnoho vymyslených povestí. Pán Ježiš upozorňuje, že manna bola len predobrazom pravej skutočnosti a tou je On sám, lebo On zostupuje z neba preto, aby nám dal život. „Povedali mu: „Pane, stále nám dávaj taký chlieb!" Možno, že v tejto prosbe skôr myslia na ten zázračný chlieb, ktorý jedli pri rozmnožení chlebov. Veľmi často to tak býva, že sme zaujatí svojou predstavou a nie sme schopní počúvať Boha.
    Ježiš im povedal: „Ja som chlieb života: kto prichádza ku mne, nikdy nebude hladovať, a kto verí vo mňa nebude nikdy žízniť." Ježiš sa predstavuje ako Chlieb života. Pozemský chlieb je chlebom dočasnej existencie, ktorá konči smrťou. Ježiš je však Chlebom života. Ovocím tohto chleba je Život. Niekedy si kladieme otázku: Čo je to život? Je to informácia spojená s hmotou? Ale už samotná táto informácia musí byť vedomá a živá. Odvážim sa namietať. Život nie je čo, ale KTO. Ježiš je Život. Slovo, ktoré sa stalo telom. Boh má Slovo, ktorým stvoril svet a to Slovo sa vtelilo do nášho sveta a prinieslo život. Biologický život je informácia, ktorá sa prejavuje v hmote, ale Božie Slovo to je čistá esencia Života, to je Sám Život. Preto je aj chlebom, lebo život spôsobuje, obnovuje a dáva.
    Ježiš sľubuje dokonalé nasýtenie tým, ktorí prichádzajú k nemu a dokonalé utíšenie smädu tým, ktorí mu veria. Ježiš je konečnou a dokonalou odpoveďou Boha na problémy ľudskej existencie. V ňom nájdeme vyriešenie všetkých svojich problémov. Nemusíme utekať zo svojho tela ako to od požadujú rôzne východné náboženstvá, ktoré považujú život v tele za čosi zlé a zvrhlé, ale musíme dovoliť Kristovi pokračovať v jeho Vtelení do nás a tak ovládnuť svoje telo aj s jeho vášňami.
    Cirkev vie, že Pán aj teraz prichádza vo svojej Eucharistii a že je tam uprostred nás. Táto prítomnosť je však zahalená. Preto keď slávime Eucharistiu, očakávame splnenie blaženej nádeje a príchod nášho Spasiteľa Ježiša Krista a prosíme, aby sme všetci spolu a naveky boli pripočítaní do slávy v tvojom kráľovstve, kde ty zotrieš každú slzu z našich očí a kde uvidíme teba, svojho Boha z tváre do tváre a budeme ti podobní po všetky veky a budeme ťa bez prestania chváliť. V tejto veľkej nádeji na nové nebo a novú zem, kde bude prebývať spravodlivosť ( 2 Pt 3,13), nemáme istejší záloh a zjavnejší znak ako Eucharistiu. Skutočne vždy, keď sa slávi toto tajomstvo, koná sa dielo nášho vykúpenia a my lámeme ten istý chlieb, ktorý je prostriedkom nesmrteľnosti, liekom proti smrti a zárukou večného života v Ježišovi Kristovi. (kat. 1404-5)