2. Veľkonočná streda - (Jn 3,16-21)

    Dnešné evanjelium nám hlása niektoré základné pravdy našej kresťanskej viery, ktoré je vhodné si pripomenúť. Sú to pravdy, ktoré aj my dlhujeme druhým. Sú to slová, ktoré sú veľmi dôležité a v prvom čítaní sám anjel z neba kvôli týmto slovám oslobodzuje apoštolov z väzenia, aby: „Išli a vystúpili v chráme a ohlásili ľudu všetky slová tohoto života!" Bez tejto znalosti sa kresťanstvo nemôže ujať ani v nás samých a nieto ešte v nekresťanskom svete okolo nás. Čo vlastne Ježiš zjavuje Nikodémovi:
    1. „Boh tak miloval svet,“ - je to prvá a základná pravda. Boh nás miluje. Boh chce spasiť všetkých ľudí. Boh je na strane človeka proti démonom, ktorí chcú človeka obrať o jeho dôstojnosť. Ježiš nám nezjavuje nahnevaného Otca, ako sa to veľmi často objavuje v súkromných zjaveniach. Apoštol Ján nás učí, že Boh je svetlo a niet v ňom nijakej tmy, že Boh je Láska a jeho postoj voči svetu, ktorý stvoril sa nemení. O Božom hneve môžeme hovoriť len v tom zmysle, že Boh nechá na nás dopadnúť dôsledky našich nesprávnych rozhodnutí. My síce Božiu lásku necítime, alebo ak žijeme v hriechu, môžeme ju pociťovať ako bolesť, ale ona je základom našej existencie. Keby nás Boh prestal láskou udržovať v bytí, museli by sme zaniknúť. Je to láska, ktorá je prijímaná vierou. Spôsobom tejto lásky, to Božie „tak“, tvorí vlastne druhú pravdu. 
    2. „že dal svojho jednorodeného Syna“ - Už tu na zemi môžeme niečo prežiť z radosti, ktorú má pozemský otec zo svojho syna, keď sa jeho syn úplne na neho ponáša, keď je poslušný, keď si ctí svojho otca, keď chce pokračovať v otcovom diele. Akoby sa otec v ňom videl. Pre nás ľudí to znamená určité omladenie ideálov. Pre nás ľudí to môžu byť aj chvíle strasti, keď syn robí tie isté chyby ako jeho otec. Na tomto svete neexistuje dokonale otcovsko - synovský vzťah, pretože aj pozemský otec je nedokonalý. Avšak prenesme sa aspoň fantáziou do Božej prirodzenosti, kde Nepredstaviteľná a Absolútna Krása, plodí Nepredstaviteľnú a Absolútnu Krásu, kde Múdrosť plodí Múdrosť, kde Láska plodí Lásku. Akou úžasnou blaženosťou je Boží Syn pre Boha Otca. Je to nepochopiteľná a nesmierna Láska, ktorá spája Otca i Syna. Aj táto Láska je Božskej prirodzenosti. Touto Láskou je Duch Svätý. A teraz počúvame, že Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna. To Božie tak, ten spôsob Božej lásky je úžasný. Božia láska je stále ta istá a nemenná. Keď Boh dal svojho Syna nám, keď Boží Syn sa stal pre nás človekom, vedzme, že Božia Láska ktorá vychádza z Otca i Syna sa vyliala aj na nás. Duch Svätý sa vylial na svet a formuje v ňom tajomné Telo Kristovo. 
    3. Aký je však cieľ tohoto všetkého? To je tretia pravda: „aby nezahynul nik..“ Boh nechce, aby niekto z ľudí zahynul. Boh nechce, aby bolo peklo. Peklo je dielom zvrátenosti stvorených bytosti. Peklo je autonómna oblasť nerešpektujúca Lásku a má svoj základ v pýche a sebaklame. Je to kráľovstvo lži a falošnej propagandy. Je to kráľovstvo, predsudkov a hľadania falošnej slávy a veľkosti. Boh nechce, aby niekto z ľudí zahynul. 
    4. Naša záchrana je v tom, čo hovorí štvrtá pravda: „aby nezahynul nik, čo v neho verí." Záchrana človeka je vo viere. Viera je schopnosť prijať do seba Božiu múdrosť, prijať spôsob záchrannej akcie, ktorý určuje Boh. Vo včerajšom evanjeliu sme počuli: „Ako Mojžiš vyzdvihol hada na púšti, tak musí vyzdvihnutý aj Syn človeka, aby každý, kto verí v neho, mal večný život." Tak ako Židia nemohli pochopiť tajomstvo medeného hada a jeho súvis s ich osobnou záchranou, tak ani my nepochopíme spôsob Božieho jednania skrze Kristovu smrť. Boh z najväčšieho zločinu v ľudských dejinách robí spásu hriešnika. Keď sme ho chceli roztrhať na kusy, On sa pre nás stal chlebom. Keď sme vo svojej zúrivosti chceli vidieť jeho krv dostali sme ju za nápoj života. Toto je naozaj nepremožiteľná láska. 
    5. Zmysel všetkej Božej činnosti je piata pravda: „ale aby mal večný život..“ Zmyslom všetkého diania je to, aby mali večný život. Adam s Evou v raji dali v pokušení prednosť stromu poznania pred stromom života. Teraz vidíme, že strom života, Kristov kríž, prišiel znovu na zem medzi nás, aby sme mali život večný. Aby sme nehynuli ako Židia reptajúci proti Bohu na púšti. Boh neposlal Syna na svet, aby svet odsúdil, ale aby sa skrze neho svet zachránil. Syn je našou cestou. Je našou spásou. Lebo, kto v neho verí, nebude súdený. Viera je. tým kritériom, či sme už prešli zo smrti do života. Veriť v Krista a Kristovi je podobné, ako dať sa viesť skúseným horolezeckým vodcom v Tatrách. Je dôležité každú nohu položiť do jeho šlapají, aby sme sa niekde neskĺzli. Sú úseky na ceste do neba kde musíme nohy položiť tam, kadiaľ kráčal Kristus. Ináč nás čaká istý pád. 
    „Ale kto neverí, už je odsúdený, pretože neuveril v Meno Jednorodeného Syna Božieho. A súd je v tom, že Svetlo prišlo na svet, ľudia však tmu milovali väčšmi ako svetlo, lebo ich skutky boli zlé. Veď každý, kto zle robí, nenávidí svetlo a nejde na svetlo, aby nevyšli najavo jeho skutky."