Veľkonočná vigília „A“ – (Mt 28,1-10)

    Včera sme nechali Pána Ježiša v hrobe a skúmali sme, kto bol vinný za smrť Pána Ježiša? Naša poznanie nás ohromilo: Nie len Pilát, Herodes, Kajfáš, Annáš, židovský ľud, ale my všetci. Tak ako hovorí prorok Izaiáš: „On pre náš pokoj znášal trest a jeho rany nás uzdravili". Dokiaľ človek nepochopí, že to naozaj naše hriechy pribili Pána Ježiša na kríž, dokonca, že to moje hriechy spôsobili jeho smrť, dovtedy neobjaví prameň kajúcnosti, ktorý každý kresťan potrebuje odhaliť. Teda aj ja, aj ty si vrah!
    Nie je nič hroznejšie ako toto poznanie. Akú úctu si pre seba vyžaduješ „vrah Božieho Syna“? Chceš, aby si ťa druhí ctili a vážili? Plač nad sebou! Pohŕdaj sebou! Nie sme vrahmi len v prenesenom zmysle slova. Sme skutoční vrahovia, ktorí majú na svedomí život Pána Ježiša v sebe i vo svojich blížnych.
    Toto nie je moc potešiteľné zistenie. Človek sa po ňom nejako dobre necíti. Jeho sebavedomie opadne, hrozí sa dňa, keď sa stretne so živým Bohom. Nie je to stav, v ktorom by sa dalo pokojne ďalej žiť. Mať perspektívu pekla, je hrozné. Teda poďme radšej ďalej, odíďme spod kríža a hľadajme spolu so ženami, či pre nás neexistuje nejaká záchrana.
    „Keď sa pominula sobota, na úsvite prvého dňa v týždni prišla Mária Magdaléna a iná Mária pozrieť hrob.“ Spolu s nimi poďme aj my. Ona predstavuje nás všetkých. Všetci sme z toho istého cesta. Naše bytie nieje lepšie ako jej. Z vnútra nás všetkých vychádza zloba. A hoci sme zlí vieme robiť dobré veci. Cítime sa vinní a chceme sa nejako ospravedlniť. Hľadáme možnosť ako vzdať poslednú úctu Zavraždenému. Chceme byť s tým, s ktorým sme nemali silu kráčať, kým žil medzi nami.
    „Vtom nastalo veľké zemetrasenie, lebo z neba zostúpil Pánov anjel, pristúpil, odvalil kameň a sadol si naň. Jeho zjav bol ako blesk a jeho odev biely ako sneh". Boh tvorí všetko nové, všetko sa mení. Všetko sa chveje pred tvárou Pána. Aj my sami sa chvejeme. Sme otrasení zistením, že sme zodpovední za smrť Nevinného. Je nám z toho do plaču. Ale sme zaskočení aj z toho, čo koná Boh. Čakáme trest a On vyhlasuje Spásu.
    „Boh ho vzkriesil pre naše ospravodlivenie". Máme veľký balvan na srdci. Ťaží nás vedomie hriešnosti, vedomie viny. Ale teraz počujeme: „Pánov anjel, pristúpil, odvalil kameň a sadol si naň". Anjel nestráži len Boží hrob ale sadol si aj na ten balvan, aby ho už nikto a nikdy nemohol znovu privaliť. Boh ospravodlivuje.
    „Strážnici strnuli od strachu z neho a ostali ako mŕtvi.“ Strach zachvátil tých, ktorí šírili hrôzu. Keby sme sa v duchu kajúcnosti nepriklonili na stranu Ježiša, aj nám by z Veľkej noci ostal len strach. Strach zo zemetrasenia a blesku, strach z potupnej vraždy Nevinného a zo zjavujúcej sa moci Božej. Strach z odvaleného kameňa a prázdneho hrobu.
    Keď však prichádzame ku hrobu vedení kajúcnosťou, počujme anjelovu výzvu: „Vy sa nebojte! Viem, že hľadáte Ježiša, ktorý bol ukrižovaný." Vy sa nebojte, vy ktorí so slzami v očiach, hľadáte Ježiša, ktorý bol ukrižovaný! Nebojte sa! Boh vás nestvoril ani pre Trest, ani pre Strach. Poznám vás! „Viem, že hľadáte Ježiša, ktorý bol ukrižovaný. Niet ho tu, lebo vstal z mŕtvych, ako povedal. Poďte, pozrite si miesto, kde ležal." Hrob je miestom smrti. Pán Ježiš v ňom nieje. On víťazí nad beznádejou, smrťou a zúfalstvom. Nie je tu, lebo hrob ho nemohol zadržať. Smrť nemohla premôcť Život. Poďte sa pozrieť, poďte si prezrieť miesto, kde ležal. Ubezpečte sa o tom svojimi očami, svojimi zmyslami, aby ste uverili.
    „A rýchlo choďte povedať jeho učeníkom: „Vstal zmŕtvych a ide pred vami do Galiley. Tam ho uvidíte. Hľa povedal som vám!“ Bežte! Nechoďte pomaly ako ľudia, ktorí sa vracajú z pohrebu. To nebol pohreb. Máte úžasnú zvesť pre tých, ktorí ho milujú. Preto bežte. Láska nikoho nechce nechať v neistote. Bežte a ohlasujte veľké skutky Božie. Vstal zmŕtvych a aj vy sa o tom môžete presvedčiť.
    „Rýchlo vyšli z hrobu a so strachom a s veľkou radosťou bežali to oznámiť jeho učeníkom." Aj my vybehnime z hrobu. Hrob nieje tým miestom, kde sa máme stretnúť s Zmŕtvychvstalým Kristom. Musíme vyjsť von z hrobu. Vybehnúť vierou, s bázňou a s veľkou radosťou.
    „A hľa, Ježiš im išiel v ústrety a oslovil ich: „Pozdravujem vás!" Ony pristúpili, objali mu nohy a klaňali sa mu. Tu im Ježiš povedal: Nebojte sa! Choďte, oznámte mojím bratom, aby šli do Galiley; tam ma uvidia" Aj my ho môžeme vidieť, aj my ho môžeme objať. Môžeme sa ho dotknúť vierou v Eucharistii. Keď jeme tento chlieb a pijeme z tohoto kalicha, zvestujeme smrť Pánovu, kým nepríde v sláve. Miestom nášho stretnutia so zmŕtvychvstalým Kristom je Eucharistia.
    Sv. František nám všetkým o tom hovorí: „Otec prebýva v neprístupnom svetle. Boh je duch a Boha nikto nikdy nevidel. Preto, že Boh je duch, je viditeľný len v Duchu; lebo čo dáva život je Duch, telo samé nič neznamená. Avšak ani Syn, pokiaľ je rovný Otcovi, nie je nikomu viditeľný inak ako Otec, ani inak ako Duch Svätý. Preto sú zavrhnutí všetci, ktorí síce videli Pána Ježiša Krista v jeho človečenstve, avšak nevideli Ho a neverili v Neho podľa Ducha a Božstva, že je pravý Syn Boží.
    Práve tak sú zavrhnutí i všetci tí, ktorí síce vidia sviatosť Kristovho Tela, ktoré je posvätne sprítomňované v rukách kňaza na oltári skrze slova Pána pod spôsobom chleba a vína, ktorí však nevidia a neveria podľa Ducha a Božstva, že je to skutočne Najsvätejšie Telo a Krv nášho Pána Ježiša Krista, ako to dosvedčuje Sám Najvyšší, keď hovorí: „Toto je moje telo, toto je moja krv novej zmluvy" a „Kto je moje telo a pije moju krv, má život večný".
    Preto len ten, kto má Ducha Pánovho, ktorý prebýva v jeho verných, prijíma Najsvätejšie Telo a Krv Pána; všetci ostatní, ktorí nemajú z tohoto Ducha a odvažujú sa prijímať, jedia a pijú si odsúdenie.
    Nuž ľudia, ako dlho chcete mať nechápavé srdce, prečo nechcete poznať pravdu a veriť v Syna Božieho? Hľa, denne sa ponižuje, ako kedysi zostúpil z kráľovského trónu do života Panny, denne k nám prichádza v pokore, denne zostupuje z Otcovho lona v rukách kňaza na oltár. A ako sa ukázal svätým apoštolom v skutočnom tele, tak sa dnes ukazuje vo svätom chlebe a ako oni, keď sa na Neho dívali, videli len Jeho telo, ale verili, že je Pán a Boh, pretože na neho hľadeli duchovým zrakom, taktiež i my, keď vidíme telesným zrakom chlieb a víno, hľaďme a verme, že je to jeho pravé a živé Najsvätejšie Telo a Krv. A takýmto spôsobom je Pán ustavične so svojimi vernými, ako sám hovorí: „Hľa, Ja Som s vami až do skonania tohto veku".