Najsvätejšia Trojica
V evanjeliu môžeme nájsť toto prehlásenie Pána Ježiša: „Daná mi je všetka moc na nebi i na zemi. Iďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal.“
Tajomstvo Najsvätejšej Trojice je tak úzko zviazane s naším náboženstvom, že by sme ho mohli charakterizovať ako „Trojičné náboženstvo.“ Už základ všetkých sviatosti, sviatosť krstu sa udeľuje v mene Otca i Syna i Ducha Svätého. Kresťania sú pokrstení "v mene Otca i Syna i Ducha Svätého" (Mt 28,19). Predtým trikrát odpovedajú "verím" na trojnásobnú otázku, keď sa od nich žiada, aby vyznali vieru v Otca, Syna a v Ducha Svätého: "Viera všetkých kresťanov spočíva na Trojici". Tajomstvo Najsvätejšej Trojice je ústredným tajomstvom viery a kresťanského života. Je to tajomstvo Boha v ňom samom. Je teda prameňom všetkých ostatných tajomstiev viery a svetlom, ktoré ich osvetľuje. Je najzákladnejším a najpodstatnejším zaúčaním sa do "hierarchie právd viery". "Celé dejiny spásy sú len dejinami cesty a prostriedkov, ktorými sa pravý a jediný Boh Otec, Syn a Duch Svätý zjavuje, zmieruje a spája s ľuďmi, ktorí sa odvracajú od hriechu".
Celé poslanie Pána Ježiša spočíva v tom, zjaviť nám Boha v Trojici osôb. Pán Ježiš nás učil, kto je Boh a ako Boh vyzerá, ako koná, ako sa správa, ako pracuje. Pán Ježiš nám povedal, že Boh je spoločenstvom, Úžasným osobným vzťahom, že Boh nie je sám osamelý, aj napriek tomu, že je jeden. Pán Ježiš nám povedal, že Boh je Rodina, Vzťah. Boh nie je izolovaný, stojaci bokom, alebo vysoko nad všetkým a nad všetkými. Boh nie je nespoločenský samotár. Boh je ten, ktorý vytvára vzťahy. Boha možno zažiť a spoznať práve vo vzťahoch. „Kto miluje poznal Boha, hovorí apoštol Ján.“ Boh je ten, kto miluje. Boh je jeden, avšak Boh je mnohosť.
Boh nesedí na svojom tróne, tvrdý ako diamant, oslepujúci ako slnko, studený ako krištáľ, majestátny ako monarchistický vládca. Boh je životný proces. Boh je Otec a Syn a ich vzájomnosť Duch Svätý., rodič a potomok a ich vzájomná láska. Milujúci, milovaný milovník. Toto je to, čo znamená Trojica.
Teológovia sa ustavične snažili dozvedieť sa a objaviť niečo viac o tomto živote, z ktorého sa my všetci rodíme, z ktorého si my všetci nesieme semeno a Ducha. Teológovia si stále kládli otázku: „Čo tieto tri Božské Osoby v jednom Bohu robia?”
Ponúknem Vám zaujímavú myšlienku, ktorú použil vdp. Bubák:
V definícii Trojičnej dogmy, pochádzajúcej z koncilu vo Florencii (1442), ktorá rozvíjala princíp vzájomného prebývania osôb Najsvätejšej Trojice, toto vnútorné prebývanie sa označuje (a aj dovtedy označovalo) tradičným slovom circumincession (po grécky perichoresis). A práve toto grécke slovo: perichoresis (peri (gr.) = okolo, v blízkosti; khoreia = chorálny ; („spoločný tanec“) . Toto slovo znamená: tancovať, alebo tanec. Tieto tri Osoby v jednom Bohu tancujú ruka v ruke, traja v jednom, tešiac sa jeden z druhého, tešiac sa zo svojich životov. Tanec je tu vyjadrením radosti z bytia a z lásky.
Ak je toto naozaj pravda a ak my sme božie deti, potom by to malo platiť aj o nás. Ak to je pravda, potom tanec musí byť jadrom Božej kultúry. Možno sa nám to zdá bláznivé, pretože už nie sme malé deti. A to je ale naša najväčšia chyba, lebo ak nebudeme ako deti, nevojdeme do Božieho kráľovstva, hovorí Pán Ježiš. V africkej Keni (o Afrike antropológovia a teológovia hovoria, že je ešte stále pôvodným Božím stvorením) má toto tušenie špeciálny význam. Istý významný Afričan sa vyjadril, že jadrom africkej kultúry je tanec. Nie tanec okolo niečoho. Nie tanec okolo zlatého teľaťa. Ale tanec, v ktorom sa muži a ženy, starí a mladí, tešia a tancujú a slávia svoje životy spolu v pokoji, v spoločenstve bez strachu, nemysliac ustavične len na seba samých.
Na to, aby sme boli schopní žiť takýto život, aby sme boli schopní tancovať na takúto hudbu, na to musíme byť ako ONI, TÍ TRAJA V JEDNOM, bez strachu jedného z druhého.
Semeno a Duch sú zasadené do každého z nás ako stopy Trojice a oni jedného dňa iste prepuknú, a my sa vydáme na cestu, my občania kráľovstva Božieho, účastníci na Božom živote, sprievodcovia, bratia a sestry, ktorí sme sa narodili, aby sme spolu tancovali.
Svätý Gregor Naziánsky, ktorého nazývajú aj "Teológom" zveruje tento súhrn trojičnej viery carihradským katechumenom takto: „Predovšetkým zachovajte mi tento vzácny poklad, za ktorý som žil a bojujem a s ktorým chcem aj umrieť, ktorý mi pomáhal znášať všetko zlo a opovrhovať všetkými radovánkami: mám na mysli vyznanie viery v Otca, Syna a Ducha Svätého. Dnes vám ho odovzdávam. Kvôli tomu vás čoskoro ponorím do vody a zdvihnem z nej. Dávam vám ho ako spoločníka a ochrancu celého vášho života. Odovzdávam vám jediné Božstvo a Silu, ktorá je Jedna v Trojici a obsahuje Trojicu rozličným spôsobom. Božstvo bez nerovnosti podstaty alebo prirodzenosti, bez vyššieho stupňa, ktorý povyšuje nižšieho, alebo ponižuje... Z troch nekonečných nekonečná spolupodstatnosť. Každý je celý Boh braný sám o sebe... Boh v Trojici, ktorých skúmame vedno... Len čo začnem myslieť na Jednotu, zaplaví ma svojím jasom Trojica. Len čo začnem myslieť na Trojicu, uchváti ma jednota.