Sv. Augustín – (28.08.)

    Sv. Augustín sa narodil v Tagaste v Afrike roku 354. Mladosť prežil nepokojne, tak ako to o ňom vtipne vyjadril jeden študent: „Už ako dieťa podvádzal pri hrách s rovesníkmi, lebo túžil byť najlepší. Ako chlapec kradol rôzne zbytočnosti nie z nedostatku, ale z túžby po nespravodlivosti. Ako šestnásťročný viedol sexuálne uvoľnený život a ako sedemnásťročný žil v konkubináte, z ktorého vzišiel nemanželský syn. Desať rokov bol členom manicheistickej sekty, aby nakoniec ako dospelý muž prijal katolícky krst z rúk sv. Ambróza, milánskeho arcibiskupa.“ Vrátil sa do vlasti a viedol asketický život. Zvolili ho za biskupa v Hippo a 34 rokov bol vzorom pre veriacich. Svoje biskupstvo zošľachťoval kázňami a svojimi spismi, ktoré rázne bojovali proti súvekým bludom alebo múdro obraňovali vieru.
    Pochopiť Augustínovo učenie nemožno ináč ako poznaním jeho životného príbehu, najmä udalostí súvisiacich s jeho obrátením. Predovšetkým život sám dáva filozofovi a teológovi Augustínovi podnet i priestor na formulovanie svojich názorov. To, čo učí a čo sa dozvedáme z jeho nespočetných listov, kázní a kníh (medzi jeho najznámejšie diela patria „Vyznania“ a „O Božom štáte“), sám zakúsil v živote, ktorý bol poznačený neustálym hľadaním pravdy. Toto hľadanie ho viedlo tmavým, chladným tunelom. Padol, udrel sa, obracal sa s myšlienkou na návrat, ale keď zbadal záblesk svetla označujúci koniec blúdenia, zanechal tmu a vrhol sa k pravde. „Ísť k Tebe (k Bohu) a dojsť k Tebe neznamená nič iné, len chcieť ísť, ale chcieť mužne a rozhodne...“ A Augustín napriek prekážkam veľmi chcel.
    Započúvajme sa do jeho Vyznaní, kde opisuje svoje obrátenie: „Napomenutý, aby som sa vrátil k sebe samému, vstúpil som pod tvojím vedením do svojho najhlbšieho vnútra; a mohol som to urobiť, „lebo ty si mi bol na pomoci“. Vstúpil som a uvidel som slabým okom svojej duše nad tým istým okom mojej duše, nad mojím duchom, nezmeniteľné svetlo. Nie to obyčajné, viditeľné telesným okom, ani nijaké včaššie, ale pritom toho istého druhu, čo by len zažiarilo, oveľa jasnejšie a všetko ovládalo svojou veľkosťou. To nebolo takéto svetlo, ale inakšie, celkom odlišné od všetkých ostatných. Nebolo nad mojím duchom ako olej na vode alebo ako nebo nad zemou. Ono bolo oveľa vyššie, lebo ma stvorilo, a ja oveľa nižšie, lebo som ním stvorený. Kto pozná pravdu, pozná ono svetlo.
    Ty večná pravda, pravá láska, drahá večnosť! Ty si môj Boh, za tebou vzdychám dňom nocou. Len čo som ťa poznal, pritiahol si ma k sebe, aby som videl, že je niečo, čo mám vidieť, ale ešte to vidieť nemôžem. Oslepil si môj slabý zrak, lebo si veľmi silno žiaril, až tak, že som sa chvel od lásky a od hrôzy. A zbadal som, že som ďaleko od teba ako v odlišnej krajine; akoby som počul z výšin tvoj hlas: „Som pokrmom silných. Vzrastaj a budeš ma jesť. Ale ty ma nepremeníš na seba ako telesný pokrm, lež ty sa premeníš na mňa.“
    I hľadal som cestu, ako nadobudnúť dostatočnú silu, aby som sa mohol tešiť z teba. Ale nenašiel som, kým som neobjal „prostredníka medzi Bohom a ľuďmi človeka Krista Ježiša. On je nad všetkým Boh, zvelebený na veky“. On volá a hovorí: „Ja som cesta, pravda a život.“ On bol pokrm, ktorý som nevládal prijať. Spojil sa však s telom, lebo „Slovo sa telom stalo“, aby pre nás, slabé deti, premenil na mlieko tvoju múdrosť, skrze ktorú si stvoril všetko.
    Neskoro som ťa začal milovať, Krása taká dávna a taká nová, neskoro som ťa začal milovať! Ty si bol vnútri a ja vonku a tam som ťa hľadal. Ošklivo som sa vrhal na krásne veci, ktoré si stvoril. Bol si so mnou a ja som nebol s tebou. Držalo ma ďaleko od teba to, čoho by nebolo, keby to nebolo v tebe. Volal si a kričal a preboril si moju hluchotu. Žiaril si skvel si sa a zahnal si moju slepotu. Šíril si vôňu, ja som si jej vdýchol a dychtím po tebe. Okúsil som a teraz som lačný a smädný. Dotkol si sa ma a zahorel som túžbou po tvojom pokoji.“
    Nejeden človek si pri pohľade do svojho vnútra zúfalo vzdychne: „Mne už ani Pán Boh nepomôže!“ V porovnaní so životom sv. Augustína však tieto slová vyznievajú absurdne. Zomrel v roku 430. Dnes patrí medzi štyroch najväčších cirkevných otcov Západu.